Thanatofóbia

Strach zo smrti.

Strach zo smrti je pomerne zložitá fóbia. Veľa ľudí má strach, či obavy zo smrti.  Niektorí sa obávajú vlastnej smrti, iní smrti svojich blízkych. O fóbií sa však hovorí v prípade, ak hrozba smrti nie je reálna. Ak nakoniec tento strach ovplyvňuje každodenný život ide už o rozvinutú formu fóbie.

U mnohých je strach zo smrti previazaný náboženským presvedčením. Niektorí ľudia si myslia, že vedia čo sa stane po smrti a obávajú sa toho, že dopadnú zle. Iní sa domnievajú, že cesta k spáse je priama a úzka a obávajú sa, že z tejto cesty zídu a skončia vo večnom zatratení.

Náboženstvo, či viera je veľmi osobná záležitosť. Dokonca aj terapeut môže mať problém plne pochopiť svojho klienta. Ak je strach zo smrti založený na náboženstve, je preto užitočné vrámci terapie vyhľadať aj vlastného náboženského vodcu. Ten by ale nemal byť náhradou za terapeutické sedenia.

Thanatofóbia môže mať svoj pôvod aj v obavách z neznámeho. Súčasťou každého človeka je túžba poznať svet okolo a pochopiť ho. Avšak to čo sa stane po smrti nie je možné jednoznačne preukázať. Riziková skupina strachu zo smrti ako strachu z neznámeho sú inteligentní ľudia, ktorí sú zvedaví a hľadajú svoje filozofické presvedčenie, či náboženstvo.

Tak ako sa ľudia usilujú o získanie vedomosti, rovnako túžia aj ovládať svet okolo seba. Napriek tomu akt umierania je mimo kontroly kohokoľvek. Tí ktorí sa obávajú straty kontroly a snažia sa "držať smrť na uzde", v extrémnych prípadoch dodržiavajú rôzne rituály ako časté zdravotné prehliadky a pod. Silná thanatofóbia môže viesť k obsedantno kompulzívnej poruche, hypochondrií, dokonca aj bludom.

Niekedy to nie je ani strach zo smrti ako takej, ale aktu umierania. Strach zo silných bolestí, ťažkej choroby, straty dôstojnosti. Preto mnoho ľudí s touto fóbiou trpia aj nosofóbiou - strachom z nejakého konkrétneho ochorenia.

Hexakosioihexekontahexafóbia

Strach z čísla 666.

Podobne ako triskaidekafóbia - strach z čísla 13, je pôvod v náboženstve a poverách. Niektorí odborníci tvrdia, že hexakosioihexekontahexafóbia by nemala byť klasifikovaná ako fóbia, pretože väčšine ľuďom neovplyvňuje život významným spôsobom. Je však všadeprítomná a ovplyvnila celé komunity.

Číslo 666 sa objavuje v Biblii, v knihe zjavenia. Zjavenie 13:17-18 sa uvádza ako číslo šelmy. Tento odkaz sa zdá byť pôvodcom fóbie. Obsah knihy zjavenia zaujal mnohých učencov a teológov. Opisuje totiž udalosti apokalyptickej povahy. Tak vznikol jeden z populárnych výkladov, že ide o číslo šelmy, či antikrista. 

Sú však aj takí, ktorí tvrdia, že zakomponovanie čísla 666 do knihy zjavenia  je cirkevná manipulácia a v pôvodných textoch sa vôbec nenachádza. 

Strach z čísla 666 môže byť vyvolaná aj pop kultúrou. Je námetom mnohých hovorových filmov. Majú tendenciu vykresľovať koniec sveta, príchod antikrista a pod.

Hexakosioihexekontahexafóbia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od závažnosti fóbie. Veľa ľudí odmieta žiť v dome, ktorý je tak označený. Bývalý prezident Ronald Regan s manželkou si po nasťahovaní do Los Angeles nechali zmeniť popisné číslo domu na 668.

Ak sa fóbia prejavuje závažnejším spôsobom môže dochádzať ku kompulzívnym rozhodnutiam, teda vedomému sa vyhýbaniu v každodennom živote. Napríklad pri nákupe potravín, ak je cena 6,66, môže sa objaviť nutkanie pridaťalebo odobrať tovar z nákupu, aby sa zmenila výsledná suma alebo zablokovanie kanála 666, či zmena stavu tachometra na 667.  

Takéto správanie u ľudí s touto fóbiou nie je nezvyčajné. Ak nastane zvlášť nepríjemný stav a nastane náhodná udalosť spôsobuje to nervozitu, potenie, dýchavičnosť. V závažných prípadoch to môže viesť až k bludom. Väčšina ľudí však uznáva, že je ich strach neopodstatnený. 

Jeden z najslávnejších príkladov ako je všadeprítomný strach z čísla 666 je premenovanie slávnej diaľnice v Južnej Amerike. Označenie hlavnej cesty ako 666 dostala od Amerického združenia štátnych cestných úradníkov v roku 1926. Názov bol zvolený podľa oficiálnych smerníc, pretože to bol šiesty podnet z US Highway 66 ( neslávna Route 66) 

Časom sa časť diaľnice 666 ukázala ako štatisticky nebezpečná. Skeptici tvrdia, že cesta bola neprávne naplánovaná vzhľadom k dopravnej záťaži. Ale mnoho iných tieto nehody a úmrtia pripísali názvu diaľnice. Čoskoro tak dostala označenie ako diablova cesta. 

V roku 1985, Route 66 bola odstavená v dôsledku vznikajucého medzištátneho systému. Preklasifikovala sa na štátnu cestu, čo dovolilo aj zmenu názvu.Avšak v priebehu doby sa časti diaľnice pripojili k iným cestným systémom a časti odstali odstavené. Dodnes však patrí medzi 20 najbezpečnejších ciest v USA. V roku 2003 bola táto diaľnica premenovaná na US Highway 491. Mnohí tvrdia, že sa bezpečnosti na výrazne zvýšila.

Liečiť túto fóbiu obvyklými metódami je dosť obtiažne. Priebeh liečby zo značnej miery závisí na náboženskom názore. V niektorých prípadoch dosiahne lepšie výsledky náboženský vodca, avšak aj kognitívno behaviorálna terapia má svoje výsledky. Občas je náboženské poradenstvo doplnkom terapie.

Strach, nepríjemný pocit z čísla 666 je prekvapivo bežný, ale fóbia je už pomerne vzácna.

---

NumeroFóbia

Základ slova numero - pochádza z latinčiny - číslo. Numerofóbia sa radí medzi špecifike fóbie. Je možné sa stretnúť aj s pomenovaním Arithmofóbia. U niekoho to môže byť strach z konkrétnych čísel 13,666, alebo postupnosť čísel.....[viac]

Dendrofóbia

Strach zo stromov.

Pôvod slova dendra pochádza z gr. čo znamená strom. Dendrofóbia je považovaná za špecifickú fóbiu. Táto fóbia sa vzťahuje tiež k hylofóbií, čo je strach z lesov, nyktohylofóbií - strach z tmavých zalesnených oblastí alebo lesov v noci a xylofóbií, čo je strach z drevených predmetov alebo lesov.

Podobne ako iné fóbie aj táto vzniká kombináciou negatívnych zážitkov a dedičnosti. Mnohé špecifické fóbie je možné vysledovať až ku konkrétnemu traumatickému zážitku.  Príznaky tejto fóbie môžu byť u každého iné. Potenie, dýchavičnosť, triaška, plač, neschopnosť rozprávať,..

Silnú dendrofóbiu je možné liečiť aj liekmi. Tie však samotnú fóbiu nevyliečia, iba zmiernia príznaky. Pri liečbe je možno použiť niekoľko techník ako napríklad hypnózu, neurolingvistické programovanie, expozícia, kognitívno behaviorálna terapia.

Akrofóbia

Strach z veľkých výšok.

Základ slova pochádza z gr. Akron, čo znamená vrchol, okraj. Patrí do kategórie špecifických fóbií. Mnoho ľudí má nepríjemný pocit z výšky, hlavne ak je riziko padnúť. Avšak ak tento nepríjemný pocit začne prerastať do záchvatov paniky môžeme už hovoriť o fóbií.

Akrofóbiou trpia dvakrát viac ženy ako muži. Označuje sa aj ako vertigofóbia, čo nie je úplne správne. Pretože "vertigo" vyjadruje stav tzv. točenia hlavy, ktorý je bežný pri pohľade dole z výšky. Tiež závrať môže byť vyvolaná pri akomkoľvek pohybe, v stoji, sede, pri chôdzi, alebo zmenou vizuálneho hľadiska, napríklad pri schádzaní po schodoch a pod. vertigo je teda závrať, ktorý vyvolávajú výšky. Teda vertigofóbia je strach zo závrate.

Tradične sa príčina strachu z výšok popisovala podobne ako ostatné fóbie. Vzniká súčinnosťou genetického faktoru a traumatického zážitku. Avšak nedávne štúdia ukázali, že akorafóbia spolu s fóbiou z hlasných zvukov je spôsobená z veľkej časti dedičnosťou.

Existuje niekoľko stupňov akrofóbie. Podľa istých výskumníkov je strach z výšky inštinktívny u mnohých cicavcov, vrátane domácich zvierat. Experimenty s využitím vizualizácie ukázali, že aj deti, batoľatá a dokonca aj domáce zvieratá sa zdráhajú kráčať po sklenenom poschodí s výhľadom niekoľkých metrov zjavného priestoru pod nimi.

Kým vrodená opatrnosť z výšok je užitočná pre prežitie, extrémny strach môže zasahovať do každodenného života ako je chodenie po schodoch, rebríku alebo dokonca stáť aj na stoličke.

Ďalší možný faktor je dysfunkcia udržania rovnováhy. V takom prípade je úzkosť opodstatnená, ale zároveň sekundárna. Dobré výsledky pri liečbe tejto fóbie sú pomocou metódy virtuálnej reality.

Mysofóbia

Strach z baktérií, strach z kontaminácie.

Jedným z najčastejších príznakov mysofóbie je časté umývanie rúk. Časté umývanie rúk sa vyskytuje aj u obsedantno kompulzívných porúch, avšak u fóbií to je na základe inej motivácie. Ľudia s OCD majú nutkanie a znemožnenie umytia rúk im spôsobuje úzkosť, zatiaľ čo u fóbie je to špeciálny akt na odstránenie choroboplodných zárodkov.

Občas sú rozdiely tak ťažko poznateľné, že pre správnu diagnostiku je nutné navštíviť odborníka. Príznaky sú dosť podobné ako u iných fóbií. Búšenie srdca, potenie, triaška, plač - ak je jedinec vystavený nečistotám a baktériám napríklad pri práci v záhradke, podanie rúk, otváranie dverí, nevyhnutnosť sprchovať sa niekoľko krát za deň, odmietanie použiť verejné toalety alebo verejnú dopravu.

Ľudia trpiaci mysofóbiou sa často vyhýbajú telesnému kontaktu čo môže viesť až k sociálnej izolácii. To zároveň vedie k sociálnym fóbiám akou je napríklad agorafóbia.  

Liečba mysofóbie je pomerne úspešná. Dôležité je navštíviť odborníka včas, pretože neliečená fóbia má tendenciu zhoršovať sa. Najbežnejšia forma liečby je kognitívno behaviorálna terapia. V prípade silnej fóbie je možné užívať aj lieky.

Disposofóbia - Hromadenie

Strach vyhadzovať veci.

Nutkavé hromadenie je vzorec správania, ktorý je charakterizovaný nadmerným zhromažďovaním vecí a neschopnosť alebo neochota zbaviť sa ich - vyhodiť.

V extrémnych prípadoch je domácnosť založená toľkými vecami, že to znemožňuje robiť bežné domáce úkony ako varenie alebo upratovanie. Zároveň je taký priestor silným lákadlom pre malé hlodavce a iné živočíchy.

Okrem rizika vzniku požiaru, pádu, zlých hygienických podmienok, má takéto prostredie veľmi zlý vplyv na ostatných členov rodiny a priateľov.

Hromadenie vedci začali študovať len nedávno. Až od r. 2013 sa klasifikuje ako fóbia. Ešte stále nie je jasné, či ide o "nutkanie" zhromažďovať veci alebo je to izolovaná porucha príznakom iného stavu, a teda nie je jasné, či jej zaradenie medzi fóbie je správne.

Odhaduje sa, že hromadením trpí 2-5% dospelých. Prvé príznaky sa prejavujú už v dectve, ktoré sa postupne zhoršujú. Napríklad si tieto deti odkladajú rôzne predmety a chránia ich, kým pre iné dieťa bez predispozície k tejto poruche tento predmet nemal žiadny význam.

Častejšie sa vyskytuje u ľudí, ktorí majú aj iné poruchy ako sú depresie, úzkosti, hyperaktivita, paranoja, schizofrénia.  Veľmi často sa preukázala aj dedičnosť.

V roku 2008 bola vykonaná štúdia so zameraním na vplyv hromadenia na prácu a sociálny kontakt. Spravidla si títo ľudia neuvedomujú, že majú problém s hromadením, preto je práca  s nimi veľmi zložitá. Aby bolo možné odhaliť príčiny musí tomu predchádzať pochopenie, či priznanie si problému. Aj preto je zložité túto poruchu definovať ako fóbiu, pretože v prípade fóbie si tento strach ľudia uvedomujú a častokrát vedia aj to, že je iracionálny. U disposofóbie si nepriznávajú problém so zhromažďovaním vecí a častokrát ho definujú iba rodinní príbuzní a priatelia.

Symptómy hromadenia

1. Majú tendenciu držať veľké množstvo položiek, ktoré by väčšina ľudí zahodila. Napr.

• Reklamné letáky
• Staré katalógy a noviny
• Rôzne pokazené veci
• Oblečenie, ktoré  by "raz" mohli nosiť
• Neplatné kupóny, vstupenky

2. Domov je tak preplnený, že v mnohé časti sú neprístupné. Izby sú plné napr.:

• postele, v ktorých nik nespí
• jedlo v rozkladajúcom sa stave
• stoly, ktoré sú nepoužiteľné
• stoličky, ktoré sú rozlámané
• vlasy, výkaly, plienky, hygienické vložky... zbierané roky
• mŕtvoly zvierat 

3. Neporiadok je tak veľký, že začína spôsobovať ochorenia, vyvoláva úzkosť, zhoršuje sociálne fungovanie. Napr.

• Prestane prijímať návštevy, pretože je im neporiadok nepríjemný
• Zabarikádovanie okien, aby nik nemohol vidieť do vnútra
• Vzniká depresia a napätie, pretože neporiadok im je nepríjemný

Diagnostika hromadenia

Navrhované diagnostické kritéria pre poruchu hromadenia sú:

a) Trvalé problémy s likvidáciou alebo rozlúčkou s majetkom bez ohľadu na skutočnú hodnotu týchto majetkov
b) Silné nutkanie zachrániť predmety alebo úzkosť spojená s likvidáciou týchto predmetov
c) Hromadenie veľkého množstva vecí, čo spôsobuje neporiadok bez zamyslenia sa nad tým načo budú použité
d) Príznaky spôsobujú klinicky významnú úzkosť alebo poškodzujú spoločenské či pracovné vzťahy
e) Príznaky nie sú spôsobené zdravotným stavom, napr. poradenie mozgu, cievne ochorenia
f) Príznaky nie sú symptómami  inej duševnej poruchy ako schizofrénia, demencia, autizmus, psychotické poruchy

Odhalenie veku, kedy nastupuje takéto správanie by mohli pomôcť pri vývoji liečby tejto poruchy.Jedinci trpiaci týmto ochorením nie sú nebezpeční iba sebe, ale aj ostatným. Odhalenie, že sa táto porucha môže vyskytovať v rozmedzí 2 -5 % značí, že ide o častejšie ochorenie ako je panická porucha či schizofrénia.

Štúdie sa zúčastnilo 751 osôb, u ktorých bolo zaznamenané hromadenie. U väčšiny sa prvé príznaky objavili vo veku 11 až 20 rokov. 70% testovaných vykazovalo známky hromadenia pred dosiahnutím 21 roku.  U menej ako 4% to bolo po dosiahnutí 40 rokov.

Výsledky ukazujú, že hromadenie začína pomerne v mladom veku a výraznejšie sa začne prejavovať po 40 roku života. Pochopenie nástupu hromadenia v ranom veku, môže v budúcnosti výrazne pomôcť pri diagnostike a liečbe tohto ochorenia.

Významnou súčasťou tejto štúdie bolo tiež zistiť, aký vplyv majú rôzne životné udalosti spojitosť s nástupom príznakov hromadenia.

Podobne ako pri sebapoškodzovaní, traumatizované osoby si môžu vytvoriť "problém", aby nemuseli priamo čeliť úzkostiam a traumám,s ktorými sa stretávajú. Ich skutočné problémy sú na nich príliš ťažké, a tak si akoby vytvorili iný "umelý" problém. A radšej budú bojovať s ním, ako čeliť skutočným problémom zoči voči.

Ľudia trpiaci hromadením môžu potláčať psychickú bolesť "hromadením". Štúdia preukázala, že títo ľudia boli sexuálne zneužívaní, či už ako dospelí alebo deti. Účastníci tiež mali zhodnotiť priebeh svojho ochorenia stupnicou do 1 do 4 , kde 4 je najväčšia závažnosť symptómov hromadenia.  U 548 účastníkov malo ochorenie chronický priebeh, 159 rastúcu tendenciu, 39 klesajúcu tendenciu. Prípady, kde došlo k zvýšenej tendencií korelovali so stresujúcimi životnými udalosťami.

Neuropsychológia

Využitím pozitrónovej emisnej tomografie PET, ktorou sa detekuje účinnosť dlhodobej liečby sa ukázalo, že metabolizmus glukózy u ľudí trpiacich hromadením je dolišný ako u ľudí trpiacich fóbiami. Pozoruhodná bola znížená aktivita v tej časti mozgu ktorá je zodpovedná za pozornosť a rozhodovanie. Štúdiou sa tiež zistilo, že poškodenie frontálnych lalokov mozgu môže viesť k zlému úsudku a emočným poruchám, čo tiež môže byť príčinou tohto ochorenia.

Možné príčiny disposofóbie

Mnoho rokov sa považovalo hromadenie za symptóm obsedantno kompulzívnej prochy a obsedantno kompulzivnej poruchy osobnosti. Aktuálne sa hovorí o tom, že malo by sa brať do úvahy to, že :

1. Hromadenie je poháňané strachom

2. Prebieha akoby proti vlastnej vôli, je nežiadúce a stresujúce

3. Osoba nevykazuje zvlášť záujem o nazbierané veci

4.  Nadmerné nadobúdanie je prítomné iba v prípade, že ide o posadnutosť určitou položkou

Nutkavé hromadenie nevykazuje rovnaké neurologické mechanizmy ako iné formy obsedantno kompulzívnej poruchy a nereaguje na rovnakú liečbu, ktorá sa zameriava na serotonín.

Príznaky nutkavého hromadenia sa uvádzajú ako bežný prúd vedomia, nevníma sa ako niečo opakujúce sa a nepríjemné ako u ľudí s OCD. Štatistiky ukazujú, že iba 5% ľudí s touto poruchou vykazuje známky OCD.

Súčasné poznatky naznačujú rozlišovať medzi 3 typmi tohto ochorenia, a to je čisté hromadenie, hromadenie a hromadenie na základe obsedantno kompulzívnej poruchy.

Hromadenie kníh

Bibliománia je porucha zahŕňajúca hromadenie kníh, až do tej miery, že to postihnutému narúša sociálne vzťahy či zdravie. Je to jedna z niekoľkých psychických porúch spojená s knihami (bibliofagia, biliokleptomania) .

Bibliománia sa vyznačuje zbieraním kníh, ktoré nemajú využitie pre zberateľov, ani obsahovú kvalitu. Nakupujú viacero kópií rovnakej knihy a vydania. Zbieranie kníh presahuje kapacitu priestoru a užívania.

Jeden z najslávnejších biliokleptomaniakov je Stephen Blumber [odkaz] Počas svojho života ukradol vyše 23 tisíc kníh a v médiach bol označený ako knižný bantida. Sám si nikdy neuvedomil, že robil niečo zlé.

Hromadenie zvierat

O hromadení zvierat sa dá hovoriť vtedy, ak je počet domácich miláčikov vyšší než je obvyklé. Obytné priestory a starostlivosť o tieto zvieratá je nedostatočná, pričom to títo ľudia popierajú. Zhromažďovanie zvierat možno viac charakterizovať ako symptóm ochorenia, než zámerné týranie zvierat.

Ľudia trpiaci zhromažďovaním zvierat k nim majú spravidla veľmi silný vzťah, lúčia sa s nimi iba veľmi ťažko. Nie sú schopní pochopiť, že im tým ubližujú, keďže im nevedia poskytnúť dostatočne vhodné podmienky pre život. Podľa nich sa o zvieratá starajú dobre a s láskou.

Táto porucha môže byť primárne spôsobená zlými vzťahmi medzi rodičmi a deťmi v dectve. Ako výsledok a potreba láskyplného vzťahu sa upnú na zvieratá. Hromadenie zvierat  však byť môže aj príznakom závislosti, či demencie. 

Liečba disposofóbie

Nielen, že sú tu významné zdravotné riziká spojené s nutkavým hromadením, ale vedci sa tiež snažia určiť, aké je vzájomné pôsobenie medzi pracovným a sociálnym fungovaním v každodennom živote jedinca, ktorý týmto ochorením trpí.

V prieskume 42% ľudí s touto poruchou označilo, že ich vzťahy sú problematické, ale ak na tento dotazník odpovedali blízki rodinní príbuzní a rodina, 63% z nich označilo fungovanie s týmto človekom za zložité.

Prieskum tiež naznačil, že títo jedinci majú problém s vlastnými emóciami a emóciami iných. Zatvárajú sa do sveta okolo seba. Mnohí dosiahli iba dolné hranice v teste emočnej inteligencie, čo im tiež môže znemožňovať zbaviť sa nadbytočných vecí.

Výskum ešte stále prebieha, no zistilo sa, že u tretiny pacientov zaberá liečba kombinovaná s terapiou.

Lieky

V spojitosti s obsedantno kompulzívnou poruchou dobré výsledky dosahuje liečba antiderpesívami. Od tricyklických antidepresív, cez lieky obsahujúce klomipramín alebo aj lieky skupiny SSRI ako s účinnými zložkami ako

• paroxetín
• fluoxetín
• fluvoxamín
• sertralin
• citalopram

Terapia

Najlepšie výsledky dosiahla kognitívno behaviorálna terapia, kde je bežná terapeutická intervencia. Vrámci terapie, terapeut môže pomôcť :

• zistiť prečo vzniká nutkanie hromadiť majetok
• naučiť sa organizovať majetok, aby sa dokázal rozhodnúť čo vyhodiť
• rozvíjať rozhodovacie zručnosti
• môže absolvovať aj návštevy doma u pacienta a pomôcť s organizovaním veci
• naučiť relaxačným technikám
• zorganizuje rodinu terapiu
• vie doporučiť hospitalizáciu v prípade vážneho stavu
• pomáha udržiavať zdravý životný štýl

Liečba tiež zahŕňa expozíciu a prevenciu reakcie na situácie, ktoré spôsobujú úzkosť, kognitívne reštrukturalizácia a presvedčenia týkajúce sa hromadenia. Okrem toho výskum tiež ukázal, že niektoré techniky kognitívno behaviorálnej terapie boli účinnejšie než iné postupy.

KBT špecificke rieši motiváciu chorého, organizáciu, získavanie nových vecí a odstránenie existujúceho neporiadku z domu. Zvyčajne sa pracuje v domácom prostredí, dosahujú sa tak lepšie výsledky.

Ďalšie terapeutické prístupy, ktoré boli uznané ako užitočné:

1. motivačné rozhovory v závislosti na terapii

2. zníženie škodlivých dôsledkov hromadenia

3. skupinová terapia, zníženie sociálnej izolácie
 

Jedinci trpiaci hromadením majú však nízku motiváciu, nedodržiavajú pravidlá, sú nerozhodní, čo často vedie k predčasnému ukončeniu liečby. Preto sa do budúcnosti uvažuje hlavne o farmakologickej liečbe.

Psychológovia často vyjadrujú frustráciu nad tým, že títo pacienti zle reagujú na liečbu. Ide skutočne o veľmi neposlušných pacientov s veľmi nízkou motiváciou. Takže je ťažké dosiahnuť významné výsledky.

Fotofóbia / Heliofóbia

Strach zo svetla.

Stvetloplachosť môže vzniknúť v dôsledku zdravotného stavu. V takom prípade sa považuje skôr za symptóm ochorenia ako neurotickú poruchu. V súvislosti s fóbiou z hľadiska psychológie sa častejšie používa termín heliofóbia.

Svetloplachosť môže vniknúť v dôsledku ochorenia nervového prepojenia a oka. Bežne sa vyskytuje u migrény, šedom zákale, otrasu mozgu. Ale existujú aj iné nepríjemné ochorenia oka ako:

• rohovkový vred
• abrázia rohovky
• infekcia
• zápal zrakového nervu
• meningitída

Heliofóbia

Strach zo svetla je starý ako ľudstvo samé. Postihuje stovky ľudí, ktorí sa boja byť na svetle. Neliečená heliofóbia môže byť tiež spúšťačom agorafóbie . Tiež je tu vysoké riziko nedostatku vitamínu D.

Niektorí jedinci trpiaci touto fóbiou tvrdia, že je to preto, aby sa ubránili rakoviny kože alebo starnutiu pokožky. Je ale sporné, či potom v takomto prípade sa jedná o fóbiu, pretože základom definovania fóbie je iracionálny, nelogický strach, ktorý je na prvý pohľad bez príčiny.

Tiež sú jedinci, ktorím vyhovuje životný režim, kedy pracujú a sú aktívni v noci a cez deň spia. Ani v takom prípade sa to nedá hovoriť o fóbií zo svetla.

Ak je preukázané, že sa jedná o heliofóbiu je niekoľko možnosti ako sa dá liečiť. Či už kognitívno behaviorálna terapia, hypnóza a pod. Je to však jedna z fóbií, ktorá môže značne obmedziť kvalitu života a vážne ohroziť zdravie.

Antropofóbia

Strach z ľudí alebo spoločnosti.

Radí sa medzi sociálne fóbie. Najčastejšie sa objavuje v Japonsku. Ľudia s touto fóbiou majú problém udržiavať očný kontakt s iným človekom. Mávajú pocit zahanbenia a červenajú sa. Býva diagnostikovaná ako chronická úzkostná porucha.

Častokrát majú pocit, že ich iní ľudia hodnotia. Čo majú oblečené ako rozprávajú ako sa správajú. Vo väčšine prípadov je to, ale iba ich vnútorné prežívanie. Takmer u každého človeka sa občas objaví nechuť stretávať sa s inými ľuďmi. Ide však o prechodný stav.

Príznaky sa odlišujú prípad od prípadu. Dá sa však pozorovať extrémna plachosť a hanblivosť. U niekoho nastupuje dýchavičnosť a pocit paniky.

Je pomerne zložité prekonať, zvládnuť túto fóbiu sám. Pre zmiernenie príznakov je možné užívať antidepresíva, tie však samotnú fóbiu nevyliečia.

Je mnoho terapeutov ktorí, sú ochotní pracovať, či už on-line, prostredníctvom emailu alebo cez telefón, ale liečba je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje citlivý prístup.

Skvelé výsledky dosahuje kognitívno behaviorálna terapia, neurolingvistické programovanie, expozícia, atď.

Koro

Strach zo zmenšovania a zasúvania pohlavných orgánov do tela. 

Táto fóbia sa najčastejšie vyskytuje v Ázií a Afrike. Sú však aj zaznamenané prípady v Európe a USA. Touto fóbiou častejšie trpia muži. Majú strach z toho, že sa im zmenšuje penis a nakoniec sa zasunie do tela. U žien je to strach zo zmenšovania sa bradaviek. 

U tejto fóbie je zaujímavé, že sa šíri ako epidémia. Hlásené prípady sa vyskytnú naraz v istej geografickej oblasti. 

Koro bola identifikovaná a opisovaná už v starovekej Číne. Postihnutý opisuje pocit brnenia v oblasti genitálií a následne nastupuje rýchly rast paniky. Nastupuje všadeprítomná obava, že sa genitálie zmenšujú. V ťažkej forme sa táto fóbia spojí aj s fóbiou strachom zo smrti. Dochádza k obavám, že nakoniec, keď sa genitálie zasunú do tela spôsobí   to  úmrtie.  

Postihnutý si často snaží svoje orgány "vytiahnuť", či držať až do tej mieri , že dochádza k ich poškodeniu. Koro bola opísaná ako panická porucha súvisiaca s genitáliami. Predpokladá sa, že ju spôsobuje, alebo silne ovplyvňuje kultúrne prostredie. Čo vysvetľuje prečo sa rozšíri epidemicky. Napríklad v niektorých západoafrických ohniskách sa obávajú straty vtiahnutia genitálií do tela či dokonca ich ukradnutiu pre okultné rituály. 

V Europe sa táto fóbia vyskytovala najčastejšie v období upaľovania čarodejníc. Vládla obava, panika z ich zakliatia, očarovania, ukradnutia penisu pre vlastné potešenie. Keď ustúpili hon na čarodejnice aj táto fóbia pomaly vymizla. 

Osobné a kultúrne mravy, náboženské doktríny a aktuálny psychický zdravotný stav, často hrajú úlohu v jednotlivých prípadoch. Štúdie v nemeckom časopise Journal of German Psychology v roku 2008 zistili, že mnoho trpiacich mali pred vznikom fóbie nepríjemný sexuálny zážitok alebo boli neverní.

Niektorí mali v anamnéze popísane starosti so svojimi genitáliami. Niektorí z nich mali vysokú úroveň strachu, viny, hanby. Iní boli nezrelí a chýbalo im sexuálne sebavedomie. Boli však aj takí u ktorých sa fóbia objavila potom, čo zneužili návykové látky.

Fóbia sa prakticky odlišuje prípad o prípadu, ale predpokladá sa, že najväčšie riziko pre vznik fóbie majú ľudia ktorí trpia často úzkosťou, pocitom viny a strachom.

Pri liečbe koro dobré výsledky dosahuje domorodá liečba založená na miestnej kultúre. Exorcizmus alebo bylinné liečby. V západnom svete je koro považovaná za špecifickú fóbiu. Veľmi účinné pre zmiernenie príznakov sú antidepresíva. Výborné výsledky dosahuje aj kognitívno behaviorálna terapia po tom čo sa vylúčia fyzické príčiny.

Q :

Ako môžem pochopiť svoju fóbiu?   [zdroj:answers.yahoo.com ]

Tafefóbia / Taphephobia

Strach pred pochovaním zaživa alebo cintorínov.

Základ slova pochádza z gr. taphos, čo znamená hrob. Pojem tafefóbia sa často zamieňa s pojmom tafofóbia, čo je strach z upálenia zaživa alebo tanatofóbia, čo je strach zo smrti.

Strach zo smrti, nepríjemné pocity na cintoríne, to všetko je prirodzené. Avšak, keď tento nepríjemný pocit vyústi do nekontrolovateľného strachu, stáva sa z neho fóbia.

V histórií ľudstva nie je neobvyklé pochovávanie zaživa. Ešte aj dnes v moslimských krajinách pochovávajú zaživa neverné ženy vrámci dodržania tradície ich otcovia. Ale aj na iných miestach sa občas vyskytnú prípady, že v hrobe nájdu telo u ktorého je zjavné, že došlo k pochovaniu zaživa. Viac príbehov nájdete tu. Samozrejme s pokrokom medicíny dochádza k takýmto prípadom čoraz zriedkavejšie.

Príčiny tafefóbie

Každému kto videl film Kill Bill sa pri tomto pojme určite vybaví obraz Uma Turman ako sa prebojováva z rakvy, v ktorej bola pochovaná zaživa. Pravdepodobnosť takéhoto negatívneho zážitku je malá.

Ako u iných fóbií vzniká kombináciou negatívneho zážitku a biologických faktorov. Negatívnym zážitkom môže byť film, odpozorovanie strachu od niekoho z okolia a pod. Taktiež sa môže vyskytnúť u ľudí ktorí už trpia nejakou fóbiou napríklad klaustrofóbiou.

Príznaky tafefóbie

• Pocit paniky
• Pocit hrôzy
• Pocit strachu
• Rýchly srdcový tep
• Dýchavičnosť
• Nevoľnosť
• Sucho v ústach
• Chvenie
• Úzkosť

Liečba tafefóbie

• behaviorálna terapia  
• lieky proti úzkosti
• psychoterapie
• kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)
• expozičná terapia
• relaxačné techniky - kontrolované dýchanie, vizualizácia

Q :

Mám tafefóbiu. Strach že budem pochovaná za živa, alebo omylom vyhlásená za mŕtvu. Veľmi ma desí predstava, že budem ležať v malom úzkom, chladnom priestore, bez kontaktu s vonkajším svetom. Ach bože.     [zdroj:answers.yahoo.com ]

Parureza / Urofóbia

Strach močiť v blízkosti inej osoby.

Pojem Paruresis bol zavedený Williamsom a Degenhartom v roku 1954 v článku poruchy močenia v časopise Journal of General Psychology. Zistili, že u vzorky 1419 študentov zažilo parurezu 14,4 %, či už prechodne alebo dlhodobo.

Používa sa aj pojem ako hanblivý mechúr, hanblivosť obličiek, urofóbia, syndróm močenia na verejnosti, syndróm plachého močového mechúra.

Niektorí ľudia majú krátke izolované epizódy močových problémov v situáciach, kedy sú v telesnej blízkosti niekoho iného. Parureza  presahuje obyčajnú plachosť, hanblivosť. Spravidla je to strach z toho, že budú hodnotení, kritizovaní za schopnosť vymočiť sa. Niekedy pomáha zvuk vody alebo ticho. Sú však aj takí, ktorí sú schopní vymočiť sa iba v domácom prostredí.

Väčšina trpiacich tvrdí, že sa u nich tento stav vyvinul v dospievaní. Môže sa však objaviť v každom veku na rôznych úrovniach závažnosti. Prvé negatívne skúsenosti sú často vtedy, ak je nutné vymočiť sa pod nátlakom. Napríklad u lekára. Mnoho žien si neuvedomuje, že aj oni môžu trpieť parurezou. V súvislosti zo ženami sa v článkoch často používa pojem ženská močová dysfunkcia, inkontinencia moču.

Niektorí ľudia sa s tým vyrovnávajú tak, že zámerne zdržiavajú moč a minimalizujú príjem tekutín. Ťažké prípady tohto ochorenia môžu výrazne ovplyvňovať každodenné fungovanie. Ťažká a stredná parureza sa bez odbornej pomoci psychológa ťažko prekonáva.

Psychológ Weil Monroe vyvinul metódu pre liečbu parurezy s použitím zadržania dychu v kombinácií s in vivo znecitlivením. Taktiež mnoho zaujímavých informácií nájdete aj na českej stránke Stydlivý mechýř [odkaz]

Q :

Počul som, že parureza je oficiálna nemoc a môžem vyhľadať lekára. Snažil som sa niečo o tom čítať, a robiť veci ktoré mi poradili iný ľudia, ale veľmi to nepomáha. Naozaj to ovplyvňuje môj život. Keď som von nemôžem piť vodu. Myslíte, že by mi pomohli lieky proti úzkosti?     [zdroj:answers.yahoo.com ]

Hydrofóbia

Strach z vody alebo besnoty.

Hydrofóbiou sa môže označovať aj strach z plávania. Ak sa hovorí o strachu z vody, nemyslí sa vedro s vodou. Zvyčajne to znamená obavu z utopenia sa v hlbokej vode. Hydrofóbia sa niekedy zamieňa s aquafóbiou, zatiaľ čo u aquafóbie je to strach z vody ako takej.

Ide o špecifický druh fóbie, ktorá môže narušiť každodenné fungovanie. Hydrofóbia sa môže premeniť na silnú aquafóbiu.

Príčiny Hydrofóbie

Ako každá iná fóbia vzniká kombináciou faktorov životných skúsenosti a biologických faktorov. Negatívna skúsenosť ako vidieť niekoho utopiť sa alebo vlastná skúsenosť s topením môže byť spúšťačom fóbie.

Niektorí majú pocit, že akonáhle sú vo vode, stratia dych a utopia sa. Niektorí majú nočné mory ako sa topia. Takíto ľudia jednoducho nedokážu vstať a ísť do vody. Majú pocit, že sa zbláznia.

Liečba Hydrofóbie

Na každého zaberá iný postup liečby. V nevyhnutných prípadoch je možné užívať aj lieky. Lieky však fóbiu neodstránia, iba zmiernia jej príznaky. Najlepšie výsledky v liečbe hydrofóbie dosahuje kognitívno behaviorálna terapia.

---

AblutoFóbia
Základ slova Ablutere, znamená umývať. Ako mnoho iných fóbií, sa obava dostaví v situácií ktorej čelíme. Tento strach je škodlivý pre náš život a obmedzuje fungovanie v spoločnosti.....[viac]

---

Q :

Mám strach z vody? Nie plytkej, alebo pitnej vody, ale oceán, more, jazero,rieka atď. Keď to vidím začnem sa úplne triasť a mám pocit že som úplne mimo, myslím si že tam musím skočiť. Mám hrôzu z vody, ak to vidím v tv alebo v pc na obrazovke úplne skameniem. Nemôžem sa pohnúť.Je to divne. Neviem plávať. Snažil som sa to naučiť ale nepodarilo sa mi to.Je to fóbia? Ako sa volá? Nemám v úmysle sa toho strachu zbaviť, vyhýbam sa vode a neprekáža mi to. Mimochodom mám 14.    [zdroj:answers.yahoo.com ]

Sociálna fóbia / Sociofóbia

Strach z verejných situácií a pohľadov.

Na rozdiel od špecifickej fóbie je sociálna fóbia charakterizovaná strachom z verejných situácií a pohľadov. Vyskytuje sa prevažne v pubertálnom období. Riziko vzniku sociálnej fóbie sa zvyšuje vekom. Je rizikovým faktorom pre vznik depresie. Asi 20% dospievajúcich trpiacich sociálnou fóbiou trpí depresiami.

Ako sa sociálna fóbia diagnostikuje?

• Výrazný a pretrvávajúci strach z jedného alebo viacerých sociálnych situácií, v ktorých je osoba vystavená iným - neznámym osobám. Jednotlivec sa obáva, že on alebo osoba sa bude správať spôsobom ktorý ho zneuctí alebo strápni. Začínajú sa objavovať príznaky úzkosti. Úzkosť sa neskôr môže viazať na prejavy paniky.
• Jedinec chápe, že jeho strach ja neprimeraný a bezdôvodný.
• Vyhýba sa sociálnym kontaktom, aby sa vyhol pocitom úzkosti a strachu.
• Vyhýbanie sa úzkosti alebo jej predpokladanie v obávaných sociálnych situáciach významne zasahuje do každodenného života.
• U osôb mladších ako 18 rokov tieto pocity trvajú viac ako 6 mesiacov.

Príznaky sociálnej fóbie

• Ľudia trpiaci sociálnou fóbiou sa obávajú a majú nepríjemný pocit v týchto situáciách:
• V situáciách, ktoré zahŕňajú interakcie s druhými ľuďmi (prejav na verejnosti, spoznávanie nových ľudí…)
• Ťažkosti hovoriť na verejnosti
• Byť sledovaný pri nejakej činnosti
• Obava z trápneho alebo hanebného správania
• Telefonovanie
• Písanie a hovorenie na verejnosti
• Byť doberaní či kritizovaní
• Požiadať o niečo

Prejavy

• Ťažkosti pri pohľade z očí do očí
• Negatívne myslenie
• Návaly horúčavy
• Sucho v hrdle a ústach
• Červenanie sa
• Zvýšenie srdcového tepu
• Zvýšené potenie
• Tras či tiky svalov.
• Ťažkosti s dýchaním
• Pocity na zvracanie
• Naliehavá potreba močiť
• a ďalšie

Ak máte záujem dozvedieť sa o sociálnej fóbií viac môžete navštíviť blog Sociálna fóbia.

Q :

Mám sociálnu úzkostnú poruchu. Myslím, že aj to môže byť príčinou mojich depresií. Nebol som oficiálne diagnostikovaný. Ale je to úplne zjavné. Mám 15 takže nemôžem hovoriť s nikým, ale mám jedného priateľa, ktorý mi vie zdvihnúť náladu.ale nikdy neviem o čom s ním mám hovoriť. Nenávidím robiť veci na verejnosti a neznášam ak ma niekto náhodne osloví. Nechcem. Najhoršie na tom je, že sa obávam, ak by som to rodičom povedal , tak by chceli aby som navštivil psychiatra, alebo tak niečo. Nikdy som to nemohol urobiť. Nikto nevie, že má sociálnu fóbiu. Ako to môžem prekonať bez cudzej pomoci? Môj priateľ ma neberie vážne a ani doma nemôžem nič povedať. Pozeral som na internete a všade je to liečba liekmi, ale to nechem. [zdroj:answers.yahoo.com ]

Xanthofóbia

Strach zo žltej farby alebo zo slova žltý.

Základ slova pochádza z gr. xanthous, čo znamená žltý. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako hlúpy strach, ale ľudia trpiaci touto fóbiou môžu naozaj prežívať ťažké chvíle.

Príčiny xanthofóbie

Podobne ako ďalšie fóbie je aj xanthofóbia vytvorená nevedomými myšlienkami ako ochranný mechanizmus. Na nejakom mieste v minulosti sa žltá alebo slovo žltý spájala s emocionálnou traumou. Katalyzátorom môže byť nespočetne množstvo akcií ako film, televízia, vidieť u niekoho iného traumatický zážitok.

Ako často prichádzajú nevedomé myšlienky, " táto vec je nebezpečná" , "ako sa môžem chrániť, aby som sa znova nedostal do tejto situácie". Postupom času sa začne rodiť xanthofóbia. Ak sa k tomu pripoja pocity z nepríjemných zážitkov môže ísť o skutočne nepríjemnú fóbiu.

Prejavuje sa rôznymi spôsobmi. Niekto trpí stále, iný len pri priamom podnete. Každý má svoje vlastné jedinečné zloženie, prípady a spôsoby, kedy a ako sa cíti zle.
 

ChromoFóbia
Vplyvom farieb na ľudskú psychiku sa zaoberal už Hippokrates. Rôznym typom osobnosti pridelil rôzne farby. Cholerik - žltá, Melancholik - modrá, Sangvinik - červená, Flegmatik - zelená... [viac]

Leukofóbia
Pre väčšinu ľudí predstavuje biela farba pokoj a čistotu, tiež môže byť spojená s mnohými útvarmi na oblohe, mraky, sneh. Biela farba patrí aj k svadbe, biele svadobné šaty. .... [viac]

---

Leukofóbia

Strach z bielej farby alebo čohokoľvek bieleho

Pre väčšinu ľudí predstavuje biela farba pokoj a čistotu, tiež môže byť spojená s mnohými útvarmi na oblohe, mraky, sneh. Biela farba patrí aj k svadbe, biele svadobné šaty.

Pre väčšinu ľudí predstavuje biela farba neutralitu, no napriek tomu sú ľudia, u ktorých biela farba vyvoláva panický strach.

Často vzniká po zlej skúsenosti. Napríklad nejaká nehoda v zime na snehu. U niektorých žien je strach z bielej v súvislosti so svadbou.
Väčšina si uvedomuje, že ich strach je iracionálny a nepodložený. Mnohý dokonca ani nemusia mať žiadny špeciálny dôvod. Jednoducho sa bielej iba vyhýbajú. Nenosia biele oblečenie. Nekupujú biele bytové doplnky.

Príznaky sú podobné ako aj u iných fóbií. Úzkosť, strach, búšenie srdca, nepokoj, pocit pasce. Liečba spočíva v behaviorálnej terapii, kde sa nielen naučia nebáť sa bielej farby, ale tiež sa rieši  aj príčina problému.

---

ChromoFóbia
Vplyvom farieb na ľuskú psychiku sa  zaoberal už Hippokrates. Rôznym typom osobnosti pridelil rôzne farby. Cholerik - žltá, Melancholik - modrá, Sangvinik - červená, Flegmatik - zelená... [viac]

Xanthofóbia
Základ slova pochádza z gr. xanthous, čo znamená žltý. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako hlúpy strach, ale ľudia trpiaci touto fóbiou, môže naozaj prežívať ťažké chvíle.... [viac]

---

Obesofóbia / Pocrescofóbia

Strach z priberania.

Základ slova obeso pochádza z gr. a v preklade znamená tuk. Táto fóbia sa vyskytuje hlavne v kultúrach, kde sa štíhlosti pripisuje zvláštny význam.

Obvykle začína túžbou schudnúť, ktorá sa zmení na nutkavú potrebu vyhnúť sa všetkým jedlám, z ktorých sa priberá. Čím viac sa snaží takýto človek kalorickým veciam vyhýbať, tým viac strach narastá.

Po konzumácií jedla prichádza pocit zlyhania a priberania. Obesofóbia sa radí medzi hmotnostné fóbie a termín zaviedol Arthur H. Crips. Títo ľudia nakoniec často začnú trpieť mentálnou anorexiou. Spôsobuje rôzne poruchy príjmu potravy, obsedatno kompluzívne poruchy.  Psychológovia Hsu a Lee tvrdia, že fóbia s priberania je predstupeň mentálnej anorexie.

Príčina strachu z priberania

Príčiny sú podobné ako u iných fóbií. Kombinácia traumatickej skúsenosti a vnútorných procesov ako je dedičnosť a genetika. Trauma sa dá zvyčajne vysledovať až do ranného veku.

Často krát sami rodičia napomínajú svoje deti a nútia ich dodržiavať ideály krásy. Vštepujú im negatívne postoje pokiaľ ide o telesnú hmotnosť.

Obesofóbie je u niektorých až posadnutosť s chudnutím. Fóbia, či už posadnutosť je často podporovaná médiami, prezentovaním rôznych diét, symbolov krásy, štíhlych a pekných ľudí.


Média hrajú veľký podiel v prezentovaní ideálov krásy. Mediálne zobrazenie celebrít, športovcov, modeliek s "dokonalými" telami maľuje falošný obraz o tom ako má človek vyzerať.

Bulvárne média tiež často rozoberajú diéty, počítanie kalórií, sledovanie hmotnosti, stráženie váhy. To všetko ma vplyv a dokáže nepríjemne podporiť vznik obesofóbie.

Obézni ľudia, preto bývajú často aj diskriminovaní. Nie je neobvyklé, že majú menej pracovných príležitostí, sociálnych kontaktov, ekonomických príležitostí, atď.

Príznaky obesofóbie

Mnohí majú dokonale zvládnuté rôzne techniky rátania kalórií. Sústavne sa zaoberajú svojou hmotnosťou. Majú pocit, že po každom jedle ihneď priberú alebo, že sa najedli veľa. V každom jedle vidia tuk.

Často sú presvedčení, že v priebehu dňa im stačí prijať minimum kalórií. Dokonale ovládajú rôzne tabuľky s prepočtom výšky a váhy, či telesných proporcií.

Bežné je pohoršovanie sa nad jedlom. Nakoniec často trpia podvýživou a ich organizmu nedostáva dostatok tukov.

Častý príznak je aj podráždennosť, depresia, úzkosť. Pri vážnejšej fóbií sa objavia aj obsedantné myšlienky a takýto človek už nedokáže poriadne premýšľať o ničom inom ako o telesnej hmotnosti.

Objavuje sa proaktívna úzkosť, teda trvalá obava toho čo príde a teda, že niekedy v budúcnosti priberú a budú bezmocní tomu zabrániť. Úzkosť ich núti urobiť všetko preto, aby zabránili možnosti pribrať.

Pri predstave obezity dostávajú závrat, dýchavičnosť, búšenie srdca, triašku, potenia, sucho v ústach, nevoľnosť,

Nakoniec hnev, smútok, strach, pocit viny z toho že sa najedia, im zabráni plne fungovať v spoločnosti aj v živote.

Komplikácie spôsobené strachom z priberania

Mentálna anorexia

Je to porucha príjmu potravy. Vyznačuje sa nadmerným obmedzením potravín. Strach z priberania je iracionálny a títo ľudia nie sú schopní self-diagnózy. Teda uvedomovať si svoj strach.

Vďaka obmedzovaniu jedla nastáva nadmerné chudnutie. Často krát to začína iba diétou a cieľom je zhodiť iba pár kg. Avšak postupne sa nad chudnutím stráca kontrola.

Ak človek s mentálnou anorexiou priberie, spôsobuje mu to silnú úzkosť a snaží sa uvoľniť ju chutnutím. Odmietajú udržať si telesnú hmotnosť na norme, ktorá je vhodná k ich veku, výške, váhe.

Často krát je táto hmotnosť až o 85% nižšia ako by mala byť.Intenzívny strach z priberania na váhe alebo tuku sa nevytratí ako, keď už ide o podváhu.

Bulímia

Ochorenie, pri ktorom sa človek pravidelne prejedá, a potom používa rôzne metódy, aby sa zabránilo priberaniu. Či už zvracanie alebo rôzne preháňadlá.

 Má veľa podobných znakov ako anorexia. Opakované epizódy prejedania sa, počas ktorých je množstvo jedla väčšie než je schopný organizmus prijať sa stávajú nekontrolovateľné.

Následne na to príde kompenzačné správanie ako zneužívanie laxatív, klystíry, či iné lieky, nadmerné cvičenie. Ak sa prejedanie a kompenzačné správanie objavuje v priemere 2 x týždenne po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je možné, že je to bulímia.

Sebahodnotenie je príliš závislé na hmotnosti a tvare tela. Porucha sa nevyskytuje výhradne počas epizódy mentálnej anorexie.

Kompulzívna porucha

Extrémne cvičenie nad rámec pre dobré zdravie. Zápasia s pocitom viny a úzkosti z toho, že jedli. Preto sa tento pocit snažia zmierniť cvičením. Častokrát prejdú na životný štýl športovcov a celé svoje fungovanie podriadia cvičeniu.

Obsedanto - kompulzívna porucha

Druh úzkostnej poruchy charakterizovaný opakovanými obsesiami. Úzkostne, vytrvalé a rušivé myšlienky alebo obrazy a nutkanie vykonávať špecifické úkony alebo rituály.

Nadmerné používanie preháňadiel môže viesť k odumretiu čreva, syndróm dráždivého čreva, zápalu pankreasu, zlyhaniu pečene.

Liečba obesofóbie.

Intervencia

Spôsob ako zaobchádzať s obesofóbiou je napríklad prostredníctvom intervačných procedúr a terapie, ktoré sa zaoberajú úzkosťou a fóbiou.

Liečba má zložitý priebeh, hlavne preto, že väčšina trpí anorexiou a neuvedomujú si, že majú problém. Niektoré terapeuticke intervencie môžu nahradiť liečbu liekmi.

Lieky

Často sa používajú beta blokátory, tie majú stimulačné účinky adrenalínu v tele. Zvyšujú tepovú a srdečnú frekvenciu.

Antidepresíva alebo tiež selektívne inhibitóry spätného vychytávania serotonínu - SSRI sa bežne používajú pri liečbe fóbií.

Tieto lieky pôsobia na serotonín, čo je neurotransmiter v mozgu, ktorý ovplyvňuje náladu. Sedatíva ako benzodiazepíny, pomáhajú relaxovať, znižujú množstvo úzkosti a vyvolajú tak príjemný pocit.

Hypnóza, hypnoterapia

Pomocou hypnózy sa dá odhaliť príčina, ktorá je spúšťačom fóbie. Zavádza nové nápady a pozitívne podnety. Táto forma liečby bola schválená v roku 1958 a aj keď spočiatku môže byť predstava, že terapeut komunikuje s podvedomím nepríjemná, prináša pekné výsledky.

---

GrossoFóbia
Úzkostný strach z niečoho hrubého, veľkého, mohutného, valiaceho sa na "malého" človeka.Patrí do kategórie... [viac]

DysmorfoFóbia žien
Za film, televíziu, koncerty, prevádzanie supermódy. Miliónové honoráre  a vypreparovanú figúru. Píšu im zaľúbené listy, ponúkajú sobáš, alebo tisíce za jedinú noc s nimi. A predsa, keď sa taká hviezda pozrie do zrkadla...[viac]

DysmorfoFóbia mužov
Na prvý pohľad "pivné bruško", ale tomu pomôže životospráva a cvičenie. Vážnejší je Napoleonov komplex. Malí ľudia sú dnes..[viac]

---

skutočný príbeh:

Strach z toho, že priberiem prevzal plnú kontrolu nad mojím životom.  Už nejaký čas si vyvolávam zvracanie a premýšľam iba nad priberaním. Včera večer som sa snažila zjesť aspoň malú porciu ,ale ten strach, že je to iba tuk mi to nedovolil. Cítim sa slabá a mám veľký pocit viny. Chcem byť tá baba, ako predtým, ktorá nemala problém zjesť šalát a aj niečo viac, bez toho aby  sa cítila zle.Prosím o nejakú radu, alebo povzbudenie.   [zdroj:answers.yahoo.com ]

Hematofóbia

Strach z krvi.

Ľudia trpiaci touto fóbiou môžu mať nie len strach z krvi, ale aj zranenia alebo injekčných striekačiek. Táto fóbia sa od iných odlišuje svojou dvojfázovou reakciou.

V prvej fáze, ak takýto človek príde do kontaktu s krvou, dochádza ku kardiovaskulárnej reakcií, čo zvyšuje srdcový tep a krvný tlak a v druhej fáze nastáva prudký pokles, čo spôsobí nevoľnosť, závrať, potenie, bledosť a niekedy aj mdloby.

Ľudia s týmto typom fóbie sa často sťažujú na zamdlievanie. Krvi sa boja viac ako injekčnej striekačky či nepríjemných lekárskych zákrokov. Tento typ fóbie môže byť nebezpečný, nakoľko odmietajú sa podrobiť  aj jednoduchým krvným testom alebo pomôcť osobe, ktorá utrpela zranenie.

Príčiny hematofóbie

Strach z krvi začína zvyčajne v detstve alebo rannej puberte a môže pretrvávať aj celý život. Liečba prebieha trochu inak práve pre spomínanú dvojfázovú reakciu a omdlievanie.

K hematofóbií sa často môže pridružiť aj belonefóbia, strach z ihiel a špendlíkov a traumatofóbia strach zo zranenia.

Všetky tri fóbie paria do kategórie fóbií z krvi a injekcií. Sú to jediné fóbie, ktoré vedú k zamdlievaniu. Až 70 -80 % jedincov trpiacich touto fóbiou "sa zloží".

Ide o jednu z najrozšírenejších fóbií  a v rôznej miere postihuje až 10% populácie. Väčšinou mužov. Krv má v mnohých kultúrach zvláštnu symboliku, takže nepríjemné pocity pri pohľade na krv sú normálne u každého z nás.

Viac ako 40% hematofóbikov má rodinných príslušníkov, ktorí tiež trpia touto fóbiou. Dosiaľ nebolo zistené prečo u týchto fóbií dochádza k dvojfázovej reakcií a u iných nie.

Liečba hematofóbie

Postup liečby sa však neodlišuje od iných špecifických fóbií, behaviorálna terapia, relaxačné techniky, desenzibilizácia v nevyhnutných prípadoch užívanie liekov.

---

BeloneFóbia
Je prirodzené, že ostré predmety vyvolávajú nepríjemné pocity. Ak tieto pocity prejdu do nadmerného strachu, ktorý pretrváva, stáva sa z toho fóbia. Belenofóbia býva väčšiu spojená s nepríjemným zážitkom, skúsenosťou z minulosti. Strach je ochranný mechanizmus organizmu po nepríjemnom zážitku. .....[viac]

TraumatoFóbia 
Vyhnúť sa v živote zraneniam je pomerne ťažké, pretože neexistuje prostredie, ktoré by sme mali plne pod kontrolou. Existujú ľudia, ktorý sa veľmi bola toho, že sa zrania, predovšetkým ide o fyzické zranenia..... [viac]

---

skutočný príbeh:

Ahoj, mojím snom je študovať medicínu, problém je však v tom že mám hematofóbiu. Pri pomyslení na krv mám silný pocit paniky, hrôzy, strachu, búšenie srdca, dýchavičnosť  triašku, cítim slabosť a strácam energiu. Niekedy dokonca nie som schopný chodiť, či hovoriť. Aj pomyslenie na ihlu, mi spôsobuje závrať. Nedokážem ísť ani na bežné krvné testy, zaujímalo by ma či má niekto spôsob ako zastaviť to čo sa deje, alebo viete viac o úplnom vyliečení? Hľadal som pomoc u odborníka veľa krát, ale zatiaľ bezúspešne, došlo iba k znecitliveniu, a občas dokážem zastaviť mdloby. Má niekto akúkoľvek radu ako sa toho dá úplne zbaviť?  [zdroj:answers.yahoo.com ]

---

Odoslať by Fobie.

Dipterofóbia

Strach z dvojkrídlového hmyzu.

Táto fóbia sa radí medzi špecifické fóbie. Súvisí s ňou aj EntomoFóbia - strach z hmyzu. Tiež aj ApiFóbia - strach zo včiel.  Je všeobecné známe, že fóbia vznika kombináciou nepríjemného zážitku a vnútornej náchylnosti.

Hmyz je nepríjemný pre mnohých ľudí, takmer každý ma strach alebo nepríjemný pocit. Ak tento strach a nepríjemný pocit prerastie do záchvatov paniky, nastupuje potenie, je počuť krik a plač môžeme hovoriť už o fóbií.

Istý výskum predpokladá, že strach z hmyzu nám bol evolučne daný, aby sme predišli hrozbám a nebezpečenstvu a dokázali prežiť.

Táto fóbia má dobré výsledky pri liečbe. Väčšinou sa dá vystopovať priamo k negatívnemu zážitku a vhodnou metódou, či už kognitívno behaviorálnou terapiou, hypnózou, neuro lingvistickým programovaním vyliečiť.

Dysmorfofóbia - Ženy

Chorobná úzkosť zo svojho nepekného (subjektívne hodnoteného) vzhľadu, opomína relativitu krásy.

dysmorpho z gréčtiny znamená nesúlad tvarov.

Mýtus č.1 

99,9% žien na svete sústavne hodnotí svoju krásu a chcú byť pekné, pretože krásne ženy majú väčší úspech u mužov.

 Prieskum ukázal, že:

• 6,5% mužov žije trvalo so ženou svojich snov 
• 33% mužov má ženu blízko svojich predstáv 
• 70% tzv. krásnych žien má problém nájsť si skutočnú lásku 
• 90% mužov sa ostýcha osloviť a začať si s peknou ženou, v zajatí falošných mýtov o jej nárokoch. 

 Mýtus č.2 

Krásne ženy vyhrávajú na konkurzoch o lukratívne a lepšie platené miesta. 

Prieskum v USA dokázal, že uznávané krásky majú o 10% nižšie príjmyako ostatné zamestnankyne.

Mýtus č.3

Krásne ženy sú v živote šťastnejšie.

Ako príklad sa stačí pozrieť na život slávnych herečiek a topmodeliek.

"Nepýtajte sa, s ktorou krásnou ženou by sa muži chceli najradšej pomilovať, ale ktorej by najradšej darovali kvety." Shophia Marceauová

Narcizmus

Ide o psychickú poruchu egoistického zahladenia sa do seba pomenovaná podľa postavy krásneho chlapca z gréckej mytológie.

Narkissos pohrdol láskou krásnej nymfy. Z trestu bohov sa zaľúbil do vlastnej podoby v zrkadle jazera. Potom ho premenili na kvet známy ako Narcis. Kto ho daruje chce povedať, že je smutný a tento vzťah nemá budúcnosť.

Hollywoodsky syndróm

Vo vitrínkach majú najvyššie ocenenia za najlepšie herecké výkony - Oscara, Zlatý Glóbus, Emmy...Na chodníku slávy v Hollywoode je zabetónovaný otlačok ruky.

Za film, televíziu, koncerty, prevádzanie supermódy. Miliónové honoráre  a vypreparovanú figúru. Píšu im zaľúbené listy, ponúkajú sobáš alebo tisíce za jedinú noc s nimi. A predsa, keď sa taká hviezda pozrie do zrkadla neraz prepadne panike pri objavení ďalšej vrásky alebo bieleho vlasu.

Horšie, keď sa musí "dohodnúť" so sebou, že istá časť "tela ako dôkaz" neobstojí pred hollywoodksymi normami. Je to strašné, objaví to bulvár, objaví to milenec, objaví to režisér, ktorý hľadá "star" do svojho nového filmu.

S tým treba niečo robiť! Krása vynáša, ale treba do nej aj investovať. Miliónik hore dole...

Čo si na žene muž všíma

Predovšetkým tvár - 98,4 %. Upúta ho:

1. veľkosť a farba očí
2. dlhé lícne kosti
3. čo najmenšia vzdialenosť od úst k nosu
4. od spodnej pery k brade
5. výrazná, modelovaná brada

Muži na žene vidia

• 98,4% mužov si všíma tvár
• 91,6% nohy
• 91,5% zadok
• 89,5% pás
• 87,55% poprsie
• 72,5% oči
• 32,7% ramená
• 7,5% vlasy
• 3% ústa

Mýty a skutočnosť

• Švajčiarky sú príliš márnivé a atraktívne tým, že do seba veľa finančne investujú.
• Nemky sú vysoké laty, nordické silné typy, plavovlásky.
• Talianky sú tučné od makarónov.
• Angličanky sú biele od hmly.
• Rusky sa nevkusne obliekajú.
• Španielky sú vplyvom náboženstva zdržanlivé.

Krása dozrieva vekom

Gréci považovali krásu za dar bohov. Venuša sa stala symbolom krásy, je tým, čo u starých Rímanov Afrodita a u Slovanov Lada.

Umenie ich znázorňuje krásne urastené majú ladné línie a milotu vyžarujúcu tvár. Podľa psychológov človek vníma krásu so sklonmi k proporciám, harmonickým formám a symetrii. Tvár sa proporčne delá na tretiny hornej, strednej a dolnej časti.

Symetricky je rovnaká ľavá a pravá polovica. Tieto pravidlá vedome, či nevedome vnímajú praotcovia nespočetných súťaží kráľovien krásy. Práve tvár veľmi ovplyvňuje ich rozhodnutia. Ak má dušu, upúta.

Fyzická krása, bez tejto nemerateľnej podstaty krásy je chladná. Na postavu sú už vypracované kritéria. Miery trupu a dĺžka nôh rozhodujú ako pôsobia sexi.

102-76-112 Také boli Botticelliho bacuľky zobrazené vo Florencií. Rubensové moletky z Amsterdamu. Aj Michellangelovi anjeli a anjelici vznášajúci sa vo výšinách Sixtínskej kaplnky. Veľké, nesilikónové prsia, statné v páse a bez šnurovačiek, tukom obalené boky pôžitkárov.

90-60-90 Bola norma krásy v časoch kráľovnej Viktórie (19 stor.) Dvorné dámy si sťahovali pás korzetmi až na 57 cm, dosiahli opäť svoj ideál "osi" z hľadiska lekárov pre krvný obeh škodlivý driek. Dnes sú tieto miery opäť populárne.

92-56-106 mala kráľovná krásy v roku 1900. A bolo si na čo sadnúť.

89-58-89 je z čias ošiaľu zvaného B.B - Briditte Bardotová a Sophia Lorenová po 2 svetovej vojne.

80-65-80 je chvíľková reakcia Twiggy, chudej ako lata no dobre živené a čoraz prsnatejšie sexbomby typu Jane Mansfieldová,, Anita Ekbergová a "pin-up-girls" á la Marilyn Monroe.

90-68-95 sú miery dnešných modeliek, väčšinou exkráľovien krásy.

Typ ženy ktorý sa dnes mužom páči

• výška: radšej nižšia ako vyššia než 170 cm
• hmotnosť: 53-57 kg
• postava: moletnejšia
• poprsie: môže byť trochu väčšie (91-93)
• driek: 63 - 65 cm
• zadok: pevný, formovaný (92-95)
• oči: veľké, všetkých farieb
• ústa: zmyselné, bez rúžu
• vlasy. dlhé
• oblečenie: sukňa, tričko, topánky bez ihličiek, sexi bielizeň

"Tabletky" proti dysmorfofóbii

Užívať podľa svojho biorytmu. Stála starostlivosť o hygienu a kult svojho tela je najlepším liekom proti komplexom a z nich prameniacim úzkostiam. Aj krása potrebuje svoj čas, riaďte sa vnútornými hodinami prírody, ktorá majú však u každého nejaké odchýlky. Správne časy si preto nastavte samy, podľa ponúkanej optimálnej schémy.

1:00 - 5:00 hod. Telo pokojne oddychuje, naberá sily. Myseľ vstupuje do snov, dokážete ich naladiť romanticky?

6:00 - 7:00 hod. Aktivita hormónov lásky. Čím viac lásky, tým väčšia vnútorná spokojnosť, ktorá pridáva kráse.

8:00 hod Ak sú oči opuchnuté, pritlačiť na pár minúť studenú lyžičku. Dobrý čas na fitness. Dokončiť makeup.

9:00 - 13:00 hod Mozog na plné obrátky, najvýkonnejšia časť dňa. Zvýšená činnosť potných žliaz, použiť dezodoranty. 

14:00 hod Útlm organizmu, malá citlivosť, čas na zubára. Využiť na pretrhanie a preriedenie obočia. Depilácia nôh.

15:30 hod Ženský hormón aktivizuje čuchové senzory. Výber parfumov, intenzívne vnímanie. Začiatok času na spoločenskú činnosť, potom šport. Návšteva kaderníčky vrámci uvoľnenia.

17:00 hod Účinná je masáž stehien, nôh a partií ohrozených celulitídou. Odporúča sa pitná vodová kúra.

18:00 - 19:00 hod Čas večere. Účinne zaberá kozmetika výživy pokožky, bunky sú naj-priepustnejšie, týka sa to najmä poprsia a oblasti tvorby vrások. 

20:00 hod Prekrvenie pokožky ešte dostatočné, vhodné na umývanie vlasov, farbenie a pod. Ďalej pleťové masky, krémovanie  atď. Uzatvára sa aktívna časť biorytmu. 

21:00 hod Mozgové cievy vysoko vnímavé - čas štúdia. Druhý vrchol na intenzívnu lásku. Osviežujúci kúpeľ, masáž nôh.

22:00 hod Relaxácia, odchod na nočný odpočinok, obnovovanie buniek, spánok pred polnocou najúčinnejší. 

---

skutočný príbeh:

Domnievam sa , že to ako vyzeráte je skutočne dôležité. Ak vnímam sama seba ako škaredú, aj ostatný si to budú o mne myslieť. Má niekto podobný názor, alebo skúsenosť?    [zdroj:answers.yahoo.com ]

---

Odoslať by Fobie.