Strach močiť v blízkosti inej osoby.
Pojem Paruresis bol zavedený Williamsom a Degenhartom v roku 1954 v článku poruchy močenia v časopise Journal of General Psychology. Zistili, že u vzorky 1419 študentov zažilo parurezu 14,4 %, či už prechodne alebo dlhodobo.
Používa sa aj pojem ako hanblivý mechúr, hanblivosť obličiek, urofóbia, syndróm močenia na verejnosti, syndróm plachého močového mechúra.
Niektorí ľudia majú krátke izolované epizódy močových problémov v situáciach, kedy sú v telesnej blízkosti niekoho iného. Parureza presahuje obyčajnú plachosť, hanblivosť. Spravidla je to strach z toho, že budú hodnotení, kritizovaní za schopnosť vymočiť sa. Niekedy pomáha zvuk vody alebo ticho. Sú však aj takí, ktorí sú schopní vymočiť sa iba v domácom prostredí.
Väčšina trpiacich tvrdí, že sa u nich tento stav vyvinul v dospievaní. Môže sa však objaviť v každom veku na rôznych úrovniach závažnosti. Prvé negatívne skúsenosti sú často vtedy, ak je nutné vymočiť sa pod nátlakom. Napríklad u lekára. Mnoho žien si neuvedomuje, že aj oni môžu trpieť parurezou. V súvislosti zo ženami sa v článkoch často používa pojem ženská močová dysfunkcia, inkontinencia moču.
Psychológ Weil Monroe vyvinul metódu pre liečbu parurezy s použitím zadržania dychu v kombinácií s in vivo znecitlivením. Taktiež mnoho zaujímavých informácií nájdete aj na českej stránke Stydlivý mechýř [odkaz]
Q :
Počul som, že parureza je oficiálna nemoc a môžem vyhľadať lekára. Snažil som sa niečo o tom čítať, a robiť veci ktoré mi poradili iný ľudia, ale veľmi to nepomáha. Naozaj to ovplyvňuje môj život. Keď som von nemôžem piť vodu. Myslíte, že by mi pomohli lieky proti úzkosti? [zdroj:answers.yahoo.com ]