Strach z homosexuality, homosexuálnej osoby.
Homofóbia zahŕňa celý rad negatívnych postojov a pocitov voči homosexualite alebo osobe, ktorá je vnímaná ako lesba, gay, bisexuál, transexuál...
Tento negatívny postoj môže byť vyjadrený ako antipatia, opovrhnutie, predsudky, nechuť alebo nenávisť môže byť založený na iracionálnom strachu a niekedy súvisí s náboženským presvedčením.
Homofóbia sa môže prejaviť aj kritickým a nepriateľským správaním ako je diskriminácia a násilie na základe sexuálnej orientácie, každého kto nie je heterosexuálny.
Podľa štatistík USA trestných činov z nenávisti, zverejnených FBI v roku 2010, až 19,3% boli motivované na základe zaujatosti voči sexuálnej orientácií.
Formy homofóbie sa môžu deliť na niekoľko skupín, ako lesbofóbia - fóbia s lesbičiek, bifóbia - fóbia s bisexuálov, transfóbia - fóbia s transvestitov.
Pôvod pojmu homofóbia
Hoci sa homosexualita vyskytovala už v starovekom Grécku, pojem homofóbia je pomerne nový. Psychológ Razen George Weinberg v roku 1960 zaviedol ako prvý termín homofóbia.
Toto "označenie" sa prvý krát v tlači sa objavilo v máji 1969, kde pojem bol vysvetlený ako strach heterosexuálnych mužov, že si ostatní o nich myslia, že sú homosexuálny.
Homofóbia sa prejavuje v rôznych formách. A existuje niekoľko rôznych typov ako napríklad internacinalizovaná homofóbia, sociálna homofóbia, emocionálna homofóbia, racionalizovaná homofóbia atď. Niektorí navrhujú, waby sa homofóbia radila medzi netolerantné poruchy osobnosti ako je rasizmus či sexizmus.
Homofóbia nebola nikdy klasifikovaná ako fóbia a zaradená medzi duševné poruchy. Pojem sa používa hlavne v neklinickom zmysle.
Inštitucionalizovaná homofóbia
Náboženstvo
Veľa svetových náboženstiev obsahuje anti-homosexuálne učenia, zatiaľ čo iné majú rôzne stupne ambivalencie, neutrality alebo začlenili do učenia, že homosexualita je tretie pohlavie.
Napriek tomu, aj v náboženstvách ktoré dehonestujú homosexualitu sú ľudia, ktorí netrpia homofóbiou a uznávajú právo na uzavretie manželstva pre homosexuálne páry.
Kresťanstvo
Biblia, najmä starý zákon obsahuje niektoré pasáže, ktoré odsudzujú homosexualitu alebo vzťah rovnakého pohlavia. Žalm 18:22 "
Nebudeš obcovať s mužom ako sa obcuje so ženou."
Zničenie Sodomy a Gomory je tiež obyčajne vedené ako odsúdenie homosexuality. Židia a kresťania ktorí sú proti homosexualita, tieto žalmy často citujú. Avšak z historického hľadiska je interpretácia zložitejšia.
Napriek tomu aj dnes katolícka cirkev podniká aktivity, politické kampane, namierené proti právam gayov a lesbičiek s vysvetlením, že je to proti prirodzeným zákonom.
Islám
V niektorých prípadoch rozdiel medzi náboženstkou homofóbiou a štátom podporovanou homofóbóbiou nie je jasný. Príkladom sú krajiny, kde prevláda islam. Všetky islámske sekty zakazujú homosexualitu a je považovaná za trestný čin trestaný odňatím slobody.
V roku 2009 medzinárodná asociácia lesbičiek a gayov zverejnila správu pod názvom Štátom sponzorovaná homofóbiu a tento výskum zistil, že po celom svete je 80 krajín, ktoré stále považujú homosexualitu za nezákonnú. V krajinách ako Irán, Saudská Arábia, Sudán, Jemen, Mauritania sa homosexualita niekedy trestá aj smrťou.
Štátom podporovaná homofóbia
Štátom sponzorovaná homofóbia zahŕňa kriminalizáciu homosexualit a penalizáciu. Prejavy nenávisti zo strany vlád, diskrimináciu, násilie a prenasledovanie.
V stredovekej Európe bola homosexualita považovaná za sodomiu bola trestaná smrťov. Prenasledovanie vrcholilo počas stredovekej inkvizície, kedy sekty kataro a valdenských boli obvinení z cudzoložstva a análny styk, spolu s obvinením zo satanizmu.
V roku 1307, obvinenia zo sodomie a homosexualite boli hlavným bodom obžaloby templárskych rytierov. Teológ Tomaš Akvinský, v tom čase vplyvný muž prepojil myšlienku homosexuality a prirodzeného práva. Tvrdil, že zvláštne hriechy proti prírode, ako napríklad tie, ktoré sú v rozpore so stykom muža a ženy, sú klasifikované ako neprirodzené neresti.
V starovekej Číne bola bisexualita prijatá za normálne ľudské správanie, homofóbia sa zakorenila až v neskoršej Qing dynastií vďaka vplyvu kresťanstva. Homosexuláne správanie bolo v roku 1740 zakázané. Keď sa Mao Ce-tung dostal k moci, začala sa homosexulita považovať za formu duševnej choroby. Počas rokov 1966 - 1976 ľudia ktorí boli homosexuálni čelili najhoršiemu obdobiu prenasledovania v histórií Číny. Hoci prakticky, žiadny zákon proti homosexulalite nebol, boli prenasledovaní a obviňovaní z výtržníctva, rušenia verejného poriadku a pod.
Sovietsky zväz pod Vladimírom Leninom dekriminazoval homosexualiu v roku 1922. Dlho pred tým, než to urobili mnohé iné európske krajín. Sovietska komunistická strana legalizovala rozvody, potraty a homosexualitu a zrušil všetky zákony ktoré bránili liberálnéhu postoju. Leninov prejav emancipácie bol neskôr o 10 rokov zrušený príchodom Stalina a homosexualita sa stala nezákoná, čo trvalo ešte aj počas Jeľcinovej éry
Severokórejska vláda odsudzuje homosexualitu ako zlozvyk západnej kultúry spôsobený dekadenciou kapitalistickej spoločnosti a odsudzuje ho ako podporu konzumnej spoločnosti. " Porušenie pravidiel kolektívneho sociálneho života môže byť potrestané až na dva roky odňatím slobody. Na druhej strane, však vláda uznáva, že sa mnoho ľudí rodí s homosexualitou ako genetickým rysom a zaobchádza s nim s rešpektom. Homosexuláli neboli vystavení útlaku a prenasledovaniu ako to bolo v mnohých iných kapitalistických režimoch.
Prezident Zimbabwe Robert Mugabe viedol násilnú kampaň proti gayom a lesbičkám. Tvrdil, že pred kolonizáciou Zimbabwe nebolo toľko homosexuálov. Jeho prvé verejné odsúdenie homosexuality bolo v roku 1995, kedy prikázal zatknúť všetkých, ktorí manifestujú za práva gayov a lesbičiek.
Internalizovanie homofóbie
sa týka negatívnych stereotypov, viery, stigmatizácii a predsudkov o homosexualite. Stupeň nakoľko je jedinec ovplyvnený týmito myšlienkami závisí na tom, ktoré myšlienky sú vedomé a ktoré nevedomé - internacionalizované.
Tieto negatívne presvedčenia môžu byť zmiernené vzdelaním, životnou skúsenosťou, terapiou. Internalizovaná homofóbia sa vzťahuje aj na vedomé či nevedomé správanie, ktoré človek cíti, že je potrebné podporovať alebo odpovedá na kultúrne očakávania. Môže to zahŕňať extrémne represie a popretie vonkajších prejavov za účelom byť "prijatý", cítiť sa "normálne".
Menej zjavné môžu byť prejavy na základe predpokladov o pohlaví a úlohách mužov a žien.
Niektoré štúdia preukázali, že ľudia ktorí sú homofóbni, je u nich väčšia pravdepodobnosť, že ide o potlačované homosexuálne túžby. V roku 1996 prebehla kontrolovaná štúdia, ktorej sa zúčastnilo 64 heterosexuálnych mužov. Polovica z nich trpelo homofóbiou. Zistilo sa, že títo muži majú väčšiu erektilnu reakciu, ak sú vystavení obrazom homosexuálnym obrazom, oproti mužom ktorí homofóbiou netrpia.
Ďalšia štúdia v roku 2012 prišla k podobným výsledkom. Vedci zistili, že študenti, ktorí prišli z "najprísnejších aniti-gay domovov" bola u nich väčšia pravdepodobnosť homosexuálnej príťažlivosti. Tiež poznamenali, že to vysvetľuje, prečo niektorí náboženskí vodcovia, ktorí bojujú proti homosexualite, sú neskôr odhalení, že sami mali homosexuálne vzťahy. Ďalej dodávajú, že títo ľudia majú silný vnútorný konflikt a ten sa obráti smerom von.
Sociálna homofóbia
Strach z toho identifikovať sa ako homosexuál, môže byť považovaný za formu sociálnej homofóbie. Teoretici Calvin Thomas a Judith Butler sa domievajú, že korene homofóbie, sú zo strachu sa identifikovať ako gay alebo lesbička.
Homofóbia u mužov tiež súvisí s neistou mužnosti. Z toho dôvodu bujnie hlavne v športe a rôznych subkultúrach svojich priaznivcov je považovaná za stereotypné mužské správanie.
Títo teoretici tiež tvrdia, že človek, ktorý vyjadruje homofóbne pocity a myšlienky chce nie len oznámiť svoje presvedčenie, ale tiež sa tým dištancovať od tejto triedy a jej sociálneho postavenia. tým, že sa dištancujú potvrdzujú svoju heterosexualitu. Snaží sa tým brániť, aby bol považovaný za homosexuála.
