Thanatofóbia

Strach zo smrti.


Strach zo smrti je pomerne zložitá fóbia. Veľa ľudí má strach, či obavy zo smrti.  Niektorí sa obávajú vlastnej smrti, iní smrti svojich blízkych. O fóbií sa však hovorí v prípade, ak hrozba smrti nie je reálna. Ak nakoniec tento strach ovplyvňuje každodenný život ide už o rozvinutú formu fóbie.

U mnohých je strach zo smrti previazaný náboženským presvedčením. Niektorí ľudia si myslia, že vedia čo sa stane po smrti a obávajú sa toho, že dopadnú zle. Iní sa domnievajú, že cesta k spáse je priama a úzka a obávajú sa, že z tejto cesty zídu a skončia vo večnom zatratení.

Náboženstvo, či viera je veľmi osobná záležitosť. Dokonca aj terapeut môže mať problém plne pochopiť svojho klienta. Ak je strach zo smrti založený na náboženstve, je preto užitočné vrámci terapie vyhľadať aj vlastného náboženského vodcu. Ten by ale nemal byť náhradou za terapeutické sedenia.

Thanatofóbia môže mať svoj pôvod aj v obavách z neznámeho. Súčasťou každého človeka je túžba poznať svet okolo a pochopiť ho. Avšak to čo sa stane po smrti nie je možné jednoznačne preukázať. Riziková skupina strachu zo smrti ako strachu z neznámeho sú inteligentní ľudia, ktorí sú zvedaví a hľadajú svoje filozofické presvedčenie, či náboženstvo.

Tak ako sa ľudia usilujú o získanie vedomosti, rovnako túžia aj ovládať svet okolo seba. Napriek tomu akt umierania je mimo kontroly kohokoľvek. Tí ktorí sa obávajú straty kontroly a snažia sa "držať smrť na uzde", v extrémnych prípadoch dodržiavajú rôzne rituály ako časté zdravotné prehliadky a pod. Silná thanatofóbia môže viesť k obsedantno kompulzívnej poruche, hypochondrií, dokonca aj bludom.

Niekedy to nie je ani strach zo smrti ako takej, ale aktu umierania. Strach zo silných bolestí, ťažkej choroby, straty dôstojnosti. Preto mnoho ľudí s touto fóbiou trpia aj nosofóbiou - strachom z nejakého konkrétneho ochorenia.

ThanatoFóbia

Hexakosioihexekontahexafóbia

Strach z čísla 666.


Podobne ako triskaidekafóbia - strach z čísla 13, je pôvod v náboženstve a poverách. Niektorí odborníci tvrdia, že hexakosioihexekontahexafóbia by nemala byť klasifikovaná ako fóbia, pretože väčšine ľuďom neovplyvňuje život významným spôsobom. Je však všadeprítomná a ovplyvnila celé komunity.

Číslo 666 sa objavuje v Biblii, v knihe zjavenia. Zjavenie 13:17-18 sa uvádza ako číslo šelmy. Tento odkaz sa zdá byť pôvodcom fóbie. Obsah knihy zjavenia zaujal mnohých učencov a teológov. Opisuje totiž udalosti apokalyptickej povahy. Tak vznikol jeden z populárnych výkladov, že ide o číslo šelmy, či antikrista. 

Sú však aj takí, ktorí tvrdia, že zakomponovanie čísla 666 do knihy zjavenia  je cirkevná manipulácia a v pôvodných textoch sa vôbec nenachádza. 

Strach z čísla 666 môže byť vyvolaná aj pop kultúrou. Je námetom mnohých hovorových filmov. Majú tendenciu vykresľovať koniec sveta, príchod antikrista a pod.

Hexakosioihexekontahexafóbia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od závažnosti fóbie. Veľa ľudí odmieta žiť v dome, ktorý je tak označený. Bývalý prezident Ronald Regan s manželkou si po nasťahovaní do Los Angeles nechali zmeniť popisné číslo domu na 668.

Ak sa fóbia prejavuje závažnejším spôsobom môže dochádzať ku kompulzívnym rozhodnutiam, teda vedomému sa vyhýbaniu v každodennom živote. Napríklad pri nákupe potravín, ak je cena 6,66, môže sa objaviť nutkanie pridaťalebo odobrať tovar z nákupu, aby sa zmenila výsledná suma alebo zablokovanie kanála 666, či zmena stavu tachometra na 667.  

Takéto správanie u ľudí s touto fóbiou nie je nezvyčajné. Ak nastane zvlášť nepríjemný stav a nastane náhodná udalosť spôsobuje to nervozitu, potenie, dýchavičnosť. V závažných prípadoch to môže viesť až k bludom. Väčšina ľudí však uznáva, že je ich strach neopodstatnený. 

Jeden z najslávnejších príkladov ako je všadeprítomný strach z čísla 666 je premenovanie slávnej diaľnice v Južnej Amerike. Označenie hlavnej cesty ako 666 dostala od Amerického združenia štátnych cestných úradníkov v roku 1926. Názov bol zvolený podľa oficiálnych smerníc, pretože to bol šiesty podnet z US Highway 66 ( neslávna Route 66) 

Časom sa časť diaľnice 666 ukázala ako štatisticky nebezpečná. Skeptici tvrdia, že cesta bola neprávne naplánovaná vzhľadom k dopravnej záťaži. Ale mnoho iných tieto nehody a úmrtia pripísali názvu diaľnice. Čoskoro tak dostala označenie ako diablova cesta. 

V roku 1985, Route 66 bola odstavená v dôsledku vznikajucého medzištátneho systému. Preklasifikovala sa na štátnu cestu, čo dovolilo aj zmenu názvu.Avšak v priebehu doby sa časti diaľnice pripojili k iným cestným systémom a časti odstali odstavené. Dodnes však patrí medzi 20 najbezpečnejších ciest v USA. V roku 2003 bola táto diaľnica premenovaná na US Highway 491. Mnohí tvrdia, že sa bezpečnosti na výrazne zvýšila.

Liečiť túto fóbiu obvyklými metódami je dosť obtiažne. Priebeh liečby zo značnej miery závisí na náboženskom názore. V niektorých prípadoch dosiahne lepšie výsledky náboženský vodca, avšak aj kognitívno behaviorálna terapia má svoje výsledky. Občas je náboženské poradenstvo doplnkom terapie.

Strach, nepríjemný pocit z čísla 666 je prekvapivo bežný, ale fóbia je už pomerne vzácna.

HexakosioihexekontahexaFóbia


Základ slova numero - pochádza z latinčiny - číslo. Numerofóbia sa radí medzi špecifike fóbie. Je možné sa stretnúť aj s pomenovaním Arithmofóbia. U niekoho to môže byť strach z konkrétnych čísel 13,666, alebo postupnosť čísel.....[viac]

Dendrofóbia

Strach zo stromov.


Pôvod slova dendra pochádza z gr. čo znamená strom. Dendrofóbia je považovaná za špecifickú fóbiu. Táto fóbia sa vzťahuje tiež k hylofóbií, čo je strach z lesov, nyktohylofóbií - strach z tmavých zalesnených oblastí alebo lesov v noci a xylofóbií, čo je strach z drevených predmetov alebo lesov.

Podobne ako iné fóbie aj táto vzniká kombináciou negatívnych zážitkov a dedičnosti. Mnohé špecifické fóbie je možné vysledovať až ku konkrétnemu traumatickému zážitku.  Príznaky tejto fóbie môžu byť u každého iné. Potenie, dýchavičnosť, triaška, plač, neschopnosť rozprávať,..

Silnú dendrofóbiu je možné liečiť aj liekmi. Tie však samotnú fóbiu nevyliečia, iba zmiernia príznaky. Pri liečbe je možno použiť niekoľko techník ako napríklad hypnózu, neurolingvistické programovanie, expozícia, kognitívno behaviorálna terapia.

DendroFóbia

Akrofóbia

Strach z veľkých výšok.

Základ slova pochádza z gr. Akron, čo znamená vrchol, okraj. Patrí do kategórie špecifických fóbií. Mnoho ľudí má nepríjemný pocit z výšky, hlavne ak je riziko padnúť. Avšak ak tento nepríjemný pocit začne prerastať do záchvatov paniky môžeme už hovoriť o fóbií.

Akrofóbiou trpia dvakrát viac ženy ako muži. Označuje sa aj ako vertigofóbia, čo nie je úplne správne. Pretože "vertigo" vyjadruje stav tzv. točenia hlavy, ktorý je bežný pri pohľade dole z výšky. Tiež závrať môže byť vyvolaná pri akomkoľvek pohybe, v stoji, sede, pri chôdzi, alebo zmenou vizuálneho hľadiska, napríklad pri schádzaní po schodoch a pod. vertigo je teda závrať, ktorý vyvolávajú výšky. Teda vertigofóbia je strach zo závrate.

Tradične sa príčina strachu z výšok popisovala podobne ako ostatné fóbie. Vzniká súčinnosťou genetického faktoru a traumatického zážitku. Avšak nedávne štúdia ukázali, že akorafóbia spolu s fóbiou z hlasných zvukov je spôsobená z veľkej časti dedičnosťou.

Existuje niekoľko stupňov akrofóbie. Podľa istých výskumníkov je strach z výšky inštinktívny u mnohých cicavcov, vrátane domácich zvierat. Experimenty s využitím vizualizácie ukázali, že aj deti, batoľatá a dokonca aj domáce zvieratá sa zdráhajú kráčať po sklenenom poschodí s výhľadom niekoľkých metrov zjavného priestoru pod nimi.

Kým vrodená opatrnosť z výšok je užitočná pre prežitie, extrémny strach môže zasahovať do každodenného života ako je chodenie po schodoch, rebríku alebo dokonca stáť aj na stoličke.

Ďalší možný faktor je dysfunkcia udržania rovnováhy. V takom prípade je úzkosť opodstatnená, ale zároveň sekundárna. Dobré výsledky pri liečbe tejto fóbie sú pomocou metódy virtuálnej reality.

AkroFóbia

Mysofóbia

Strach z baktérií, strach z kontaminácie.


Jedným z najčastejších príznakov mysofóbie je časté umývanie rúk. Časté umývanie rúk sa vyskytuje aj u obsedantno kompulzívných porúch, avšak u fóbií to je na základe inej motivácie. Ľudia s OCD majú nutkanie a znemožnenie umytia rúk im spôsobuje úzkosť, zatiaľ čo u fóbie je to špeciálny akt na odstránenie choroboplodných zárodkov.

Občas sú rozdiely tak ťažko poznateľné, že pre správnu diagnostiku je nutné navštíviť odborníka. Príznaky sú dosť podobné ako u iných fóbií. Búšenie srdca, potenie, triaška, plač - ak je jedinec vystavený nečistotám a baktériám napríklad pri práci v záhradke, podanie rúk, otváranie dverí, nevyhnutnosť sprchovať sa niekoľko krát za deň, odmietanie použiť verejné toalety alebo verejnú dopravu.

Ľudia trpiaci mysofóbiou sa často vyhýbajú telesnému kontaktu čo môže viesť až k sociálnej izolácii. To zároveň vedie k sociálnym fóbiám akou je napríklad agorafóbia.  

Liečba mysofóbie je pomerne úspešná. Dôležité je navštíviť odborníka včas, pretože neliečená fóbia má tendenciu zhoršovať sa. Najbežnejšia forma liečby je kognitívno behaviorálna terapia. V prípade silnej fóbie je možné užívať aj lieky.

MysoFóbia



Disposofóbia - Hromadenie

Strach vyhadzovať veci.

Nutkavé hromadenie je vzorec správania, ktorý je charakterizovaný nadmerným zhromažďovaním vecí a neschopnosť alebo neochota zbaviť sa ich - vyhodiť.

V extrémnych prípadoch je domácnosť založená toľkými vecami, že to znemožňuje robiť bežné domáce úkony ako varenie alebo upratovanie. Zároveň je taký priestor silným lákadlom pre malé hlodavce a iné živočíchy.

Okrem rizika vzniku požiaru, pádu, zlých hygienických podmienok, má takéto prostredie veľmi zlý vplyv na ostatných členov rodiny a priateľov.

Hromadenie vedci začali študovať len nedávno. Až od r. 2013 sa klasifikuje ako fóbia. Ešte stále nie je jasné, či ide o "nutkanie" zhromažďovať veci alebo je to izolovaná porucha príznakom iného stavu, a teda nie je jasné, či jej zaradenie medzi fóbie je správne.

Odhaduje sa, že hromadením trpí 2-5% dospelých. Prvé príznaky sa prejavujú už v dectve, ktoré sa postupne zhoršujú. Napríklad si tieto deti odkladajú rôzne predmety a chránia ich, kým pre iné dieťa bez predispozície k tejto poruche tento predmet nemal žiadny význam.

Častejšie sa vyskytuje u ľudí, ktorí majú aj iné poruchy ako sú depresie, úzkosti, hyperaktivita, paranoja, schizofrénia.  Veľmi často sa preukázala aj dedičnosť.

V roku 2008 bola vykonaná štúdia so zameraním na vplyv hromadenia na prácu a sociálny kontakt. Spravidla si títo ľudia neuvedomujú, že majú problém s hromadením, preto je práca  s nimi veľmi zložitá. Aby bolo možné odhaliť príčiny musí tomu predchádzať pochopenie, či priznanie si problému. Aj preto je zložité túto poruchu definovať ako fóbiu, pretože v prípade fóbie si tento strach ľudia uvedomujú a častokrát vedia aj to, že je iracionálny. U disposofóbie si nepriznávajú problém so zhromažďovaním vecí a častokrát ho definujú iba rodinní príbuzní a priatelia.

Symptómy hromadenia

1. Majú tendenciu držať veľké množstvo položiek, ktoré by väčšina ľudí zahodila. Napr.

  • Reklamné letáky
  • Staré katalógy a noviny
  • Rôzne pokazené veci
  • Oblečenie, ktoré  by "raz" mohli nosiť
  • Neplatné kupóny, vstupenky

2. Domov je tak preplnený, že v mnohé časti sú neprístupné. Izby sú plné napr.:

  • postele, v ktorých nik nespí
  • jedlo v rozkladajúcom sa stave
  • stoly, ktoré sú nepoužiteľné
  • stoličky, ktoré sú rozlámané
  • vlasy, výkaly, plienky, hygienické vložky... zbierané roky
  • mŕtvoly zvierat 

3. Neporiadok je tak veľký, že začína spôsobovať ochorenia, vyvoláva úzkosť, zhoršuje sociálne fungovanie. Napr.

  • Prestane prijímať návštevy, pretože je im neporiadok nepríjemný
  • Zabarikádovanie okien, aby nik nemohol vidieť do vnútra
  • Vzniká depresia a napätie, pretože neporiadok im je nepríjemný

Diagnostika hromadenia

Navrhované diagnostické kritéria pre poruchu hromadenia sú:

a) Trvalé problémy s likvidáciou alebo rozlúčkou s majetkom bez ohľadu na skutočnú hodnotu týchto majetkov
b) Silné nutkanie zachrániť predmety alebo úzkosť spojená s likvidáciou týchto predmetov
c) Hromadenie veľkého množstva vecí, čo spôsobuje neporiadok bez zamyslenia sa nad tým načo budú použité
d) Príznaky spôsobujú klinicky významnú úzkosť alebo poškodzujú spoločenské či pracovné vzťahy
e) Príznaky nie sú spôsobené zdravotným stavom, napr. poradenie mozgu, cievne ochorenia
f) Príznaky nie sú symptómami  inej duševnej poruchy ako schizofrénia, demencia, autizmus, psychotické poruchy

Odhalenie veku, kedy nastupuje takéto správanie by mohli pomôcť pri vývoji liečby tejto poruchy.Jedinci trpiaci týmto ochorením nie sú nebezpeční iba sebe, ale aj ostatným. Odhalenie, že sa táto porucha môže vyskytovať v rozmedzí 2 -5 % značí, že ide o častejšie ochorenie ako je panická porucha či schizofrénia.

Štúdie sa zúčastnilo 751 osôb, u ktorých bolo zaznamenané hromadenie. U väčšiny sa prvé príznaky objavili vo veku 11 až 20 rokov. 70% testovaných vykazovalo známky hromadenia pred dosiahnutím 21 roku.  U menej ako 4% to bolo po dosiahnutí 40 rokov.

Výsledky ukazujú, že hromadenie začína pomerne v mladom veku a výraznejšie sa začne prejavovať po 40 roku života. Pochopenie nástupu hromadenia v ranom veku, môže v budúcnosti výrazne pomôcť pri diagnostike a liečbe tohto ochorenia.

Významnou súčasťou tejto štúdie bolo tiež zistiť, aký vplyv majú rôzne životné udalosti spojitosť s nástupom príznakov hromadenia.

Podobne ako pri sebapoškodzovaní, traumatizované osoby si môžu vytvoriť "problém", aby nemuseli priamo čeliť úzkostiam a traumám,s ktorými sa stretávajú. Ich skutočné problémy sú na nich príliš ťažké, a tak si akoby vytvorili iný "umelý" problém. A radšej budú bojovať s ním, ako čeliť skutočným problémom zoči voči.

Ľudia trpiaci hromadením môžu potláčať psychickú bolesť "hromadením". Štúdia preukázala, že títo ľudia boli sexuálne zneužívaní, či už ako dospelí alebo deti. Účastníci tiež mali zhodnotiť priebeh svojho ochorenia stupnicou do 1 do 4 , kde 4 je najväčšia závažnosť symptómov hromadenia.  U 548 účastníkov malo ochorenie chronický priebeh, 159 rastúcu tendenciu, 39 klesajúcu tendenciu. Prípady, kde došlo k zvýšenej tendencií korelovali so stresujúcimi životnými udalosťami.


Neuropsychológia

Využitím pozitrónovej emisnej tomografie PET, ktorou sa detekuje účinnosť dlhodobej liečby sa ukázalo, že metabolizmus glukózy u ľudí trpiacich hromadením je dolišný ako u ľudí trpiacich fóbiami. Pozoruhodná bola znížená aktivita v tej časti mozgu ktorá je zodpovedná za pozornosť a rozhodovanie. Štúdiou sa tiež zistilo, že poškodenie frontálnych lalokov mozgu môže viesť k zlému úsudku a emočným poruchám, čo tiež môže byť príčinou tohto ochorenia.

Možné príčiny disposofóbie

Mnoho rokov sa považovalo hromadenie za symptóm obsedantno kompulzívnej prochy a obsedantno kompulzivnej poruchy osobnosti. Aktuálne sa hovorí o tom, že malo by sa brať do úvahy to, že :
1. Hromadenie je poháňané strachom
2. Prebieha akoby proti vlastnej vôli, je nežiadúce a stresujúce
3. Osoba nevykazuje zvlášť záujem o nazbierané veci
4.  Nadmerné nadobúdanie je prítomné iba v prípade, že ide o posadnutosť určitou položkou

Nutkavé hromadenie nevykazuje rovnaké neurologické mechanizmy ako iné formy obsedantno kompulzívnej poruchy a nereaguje na rovnakú liečbu, ktorá sa zameriava na serotonín.

Príznaky nutkavého hromadenia sa uvádzajú ako bežný prúd vedomia, nevníma sa ako niečo opakujúce sa a nepríjemné ako u ľudí s OCD. Štatistiky ukazujú, že iba 5% ľudí s touto poruchou vykazuje známky OCD.

Súčasné poznatky naznačujú rozlišovať medzi 3 typmi tohto ochorenia, a to je čisté hromadenie, hromadenie a hromadenie na základe obsedantno kompulzívnej poruchy.

Hromadenie kníh

Bibliománia je porucha zahŕňajúca hromadenie kníh, až do tej miery, že to postihnutému narúša sociálne vzťahy či zdravie. Je to jedna z niekoľkých psychických porúch spojená s knihami (bibliofagia, biliokleptomania) .

Bibliománia sa vyznačuje zbieraním kníh, ktoré nemajú využitie pre zberateľov, ani obsahovú kvalitu. Nakupujú viacero kópií rovnakej knihy a vydania. Zbieranie kníh presahuje kapacitu priestoru a užívania.

Jeden z najslávnejších biliokleptomaniakov je Stephen Blumber [odkaz] Počas svojho života ukradol vyše 23 tisíc kníh a v médiach bol označený ako knižný bantida. Sám si nikdy neuvedomil, že robil niečo zlé.

Hromadenie zvierat

O hromadení zvierat sa dá hovoriť vtedy, ak je počet domácich miláčikov vyšší než je obvyklé. Obytné priestory a starostlivosť o tieto zvieratá je nedostatočná, pričom to títo ľudia popierajú. Zhromažďovanie zvierat možno viac charakterizovať ako symptóm ochorenia, než zámerné týranie zvierat.

Ľudia trpiaci zhromažďovaním zvierat k nim majú spravidla veľmi silný vzťah, lúčia sa s nimi iba veľmi ťažko. Nie sú schopní pochopiť, že im tým ubližujú, keďže im nevedia poskytnúť dostatočne vhodné podmienky pre život. Podľa nich sa o zvieratá starajú dobre a s láskou.

Táto porucha môže byť primárne spôsobená zlými vzťahmi medzi rodičmi a deťmi v dectve. Ako výsledok a potreba láskyplného vzťahu sa upnú na zvieratá. Hromadenie zvierat  však byť môže aj príznakom závislosti, či demencie. 

Liečba disposofóbie

Nielen, že sú tu významné zdravotné riziká spojené s nutkavým hromadením, ale vedci sa tiež snažia určiť, aké je vzájomné pôsobenie medzi pracovným a sociálnym fungovaním v každodennom živote jedinca, ktorý týmto ochorením trpí.

V prieskume 42% ľudí s touto poruchou označilo, že ich vzťahy sú problematické, ale ak na tento dotazník odpovedali blízki rodinní príbuzní a rodina, 63% z nich označilo fungovanie s týmto človekom za zložité.

Prieskum tiež naznačil, že títo jedinci majú problém s vlastnými emóciami a emóciami iných. Zatvárajú sa do sveta okolo seba. Mnohí dosiahli iba dolné hranice v teste emočnej inteligencie, čo im tiež môže znemožňovať zbaviť sa nadbytočných vecí.

Výskum ešte stále prebieha, no zistilo sa, že u tretiny pacientov zaberá liečba kombinovaná s terapiou.

Lieky


V spojitosti s obsedantno kompulzívnou poruchou dobré výsledky dosahuje liečba antiderpesívami. Od tricyklických antidepresív, cez lieky obsahujúce klomipramín alebo aj lieky skupiny SSRI ako s účinnými zložkami ako

  • paroxetín
  • fluoxetín
  • fluvoxamín
  • sertralin
  • citalopram


Terapia


Najlepšie výsledky dosiahla kognitívno behaviorálna terapia, kde je bežná terapeutická intervencia. Vrámci terapie, terapeut môže pomôcť :
  • zistiť prečo vzniká nutkanie hromadiť majetok
  • naučiť sa organizovať majetok, aby sa dokázal rozhodnúť čo vyhodiť
  • rozvíjať rozhodovacie zručnosti
  • môže absolvovať aj návštevy doma u pacienta a pomôcť s organizovaním veci
  • naučiť relaxačným technikám
  • zorganizuje rodinu terapiu
  • vie doporučiť hospitalizáciu v prípade vážneho stavu
  • pomáha udržiavať zdravý životný štýl
Liečba tiež zahŕňa expozíciu a prevenciu reakcie na situácie, ktoré spôsobujú úzkosť, kognitívne reštrukturalizácia a presvedčenia týkajúce sa hromadenia. Okrem toho výskum tiež ukázal, že niektoré techniky kognitívno behaviorálnej terapie boli účinnejšie než iné postupy.

KBT špecificke rieši motiváciu chorého, organizáciu, získavanie nových vecí a odstránenie existujúceho neporiadku z domu. Zvyčajne sa pracuje v domácom prostredí, dosahujú sa tak lepšie výsledky.

Ďalšie terapeutické prístupy, ktoré boli uznané ako užitočné:
1. motivačné rozhovory v závislosti na terapii
2. zníženie škodlivých dôsledkov hromadenia
3. skupinová terapia, zníženie sociálnej izolácie
 
    Jedinci trpiaci hromadením majú však nízku motiváciu, nedodržiavajú pravidlá, sú nerozhodní, čo často vedie k predčasnému ukončeniu liečby. Preto sa do budúcnosti uvažuje hlavne o farmakologickej liečbe.

    Psychológovia často vyjadrujú frustráciu nad tým, že títo pacienti zle reagujú na liečbu. Ide skutočne o veľmi neposlušných pacientov s veľmi nízkou motiváciou. Takže je ťažké dosiahnuť významné výsledky.

    Fotofóbia / Heliofóbia

    Strach zo svetla.


    Stvetloplachosť môže vzniknúť v dôsledku zdravotného stavu. V takom prípade sa považuje skôr za symptóm ochorenia ako neurotickú poruchu. V súvislosti s fóbiou z hľadiska psychológie sa častejšie používa termín heliofóbia.

    Svetloplachosť môže vniknúť v dôsledku ochorenia nervového prepojenia a oka. Bežne sa vyskytuje u migrény, šedom zákale, otrasu mozgu. Ale existujú aj iné nepríjemné ochorenia oka ako:


    • rohovkový vred
    • abrázia rohovky
    • infekcia
    • zápal zrakového nervu
    • meningitída

    Heliofóbia


    Strach zo svetla je starý ako ľudstvo samé. Postihuje stovky ľudí, ktorí sa boja byť na svetle. Neliečená heliofóbia môže byť tiež spúšťačom agorafóbie . Tiež je tu vysoké riziko nedostatku vitamínu D.

    Niektorí jedinci trpiaci touto fóbiou tvrdia, že je to preto, aby sa ubránili rakoviny kože alebo starnutiu pokožky. Je ale sporné, či potom v takomto prípade sa jedná o fóbiu, pretože základom definovania fóbie je iracionálny, nelogický strach, ktorý je na prvý pohľad bez príčiny.

    Tiež sú jedinci, ktorím vyhovuje životný režim, kedy pracujú a sú aktívni v noci a cez deň spia. Ani v takom prípade sa to nedá hovoriť o fóbií zo svetla.

    Ak je preukázané, že sa jedná o heliofóbiu je niekoľko možnosti ako sa dá liečiť. Či už kognitívno behaviorálna terapia, hypnóza a pod. Je to však jedna z fóbií, ktorá môže značne obmedziť kvalitu života a vážne ohroziť zdravie.

    fotofobia

    Antropofóbia

    Strach z ľudí alebo spoločnosti.


    Radí sa medzi sociálne fóbie. Najčastejšie sa objavuje v Japonsku. Ľudia s touto fóbiou majú problém udržiavať očný kontakt s iným človekom. Mávajú pocit zahanbenia a červenajú sa. Býva diagnostikovaná ako chronická úzkostná porucha.

    Častokrát majú pocit, že ich iní ľudia hodnotia. Čo majú oblečené ako rozprávajú ako sa správajú. Vo väčšine prípadov je to, ale iba ich vnútorné prežívanie. Takmer u každého človeka sa občas objaví nechuť stretávať sa s inými ľuďmi. Ide však o prechodný stav.

    Príznaky sa odlišujú prípad od prípadu. Dá sa však pozorovať extrémna plachosť a hanblivosť. U niekoho nastupuje dýchavičnosť a pocit paniky.

    Je pomerne zložité prekonať, zvládnuť túto fóbiu sám. Pre zmiernenie príznakov je možné užívať antidepresíva, tie však samotnú fóbiu nevyliečia.

    Je mnoho terapeutov ktorí, sú ochotní pracovať, či už on-line, prostredníctvom emailu alebo cez telefón, ale liečba je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje citlivý prístup.

    Skvelé výsledky dosahuje kognitívno behaviorálna terapia, neurolingvistické programovanie, expozícia, atď.

    Antropofóbia