Peristerofóbia

Strach z holubov.


Kedysi boli tieto vtáky jediný komunikačný prostriedok svojej doby. Holubia pošta sa dnes  využíva už málo. Používali sa práve holuby, pretože tento vták je výnimočný v tom ako dokáže nájsť cestu domov aj z veľmi veľkej vzdialenosti.

Prvé zmienky o používaní holúbej pošty siahajú až do starovekého Egypta. A antickom grécku prinášali výsledky olympijský hier. Používali ich aj Číňania a Mongolovia. Okolo roku 1815 sa pre ne našlo komerčné uplatnenie.

Na Slovensku v každom väčšom meste žijú divoké holuby, kedysi boli chované v domácnostiach pre mäso, dnes sú ,ale viac považovaní za škodcov pre svoj trus a množstvo chorôb, ktoré prenášajú.

Sú označovaní ako lietajúce potkany, lietajúce stroje na výkaly a už zďaleka sa tak netešia obľube ako v minulosti.

Tak ako u iných fóbií aj tu je vznik fóbie podmienený nepríjemným zážitkom a kombináciou vnútorných  procesov ako dedičnosť, genetika a chemické procesy v mozgu.

Keďže sa tento vták vyskytuje v mestách pomerne často, môže mať táto fóbia nepríjemné následky, ktoré dokážu obmedzovať bežné denné fungovanie.

Potenie, triaška, krik, plač, skrývanie sa, zrýchlený tep, prejavy sú rôzne u každého človeka  podľa toho akým silným strachom trpí.

Liečba peristerofóbie je pomerne úspešná, dobré výsledky má kognitívno behaviorálna terapia, kde sa postupne odkrýva príčina strachu a terapeut pomáha zmierniť príznaky a prekonať strach.


periserofobia




ZooFóbia
Zoophobia z gréckeho zoo - zviera. Postihnutý odmieta akýkoľvek kontakt so zvieraťom. Tento strach im nedovolí navštíviť niekoho kto má doma domáce zviera. Ak zoofobiou trpí dospelý človek, základ strachu je pravdepodobne v detstve. Môže vzniknúť po nepríjemnom zážitku so zvieraťom, napríklad uštipnutíe hadom, alebo pohryzenie psom....[viac]

Gynekofóbia

Strach zo žien.


Hlavné dôvody strachu zo žien - gynekopohobie :

  • sexuálne zlyhanie
  • komplex z vizáže
  • financie


Z 1 800 000 domácnosti na Slovensku je 30% jednočlenných. Niekoľko ďalších dôvodov prečo sa muži boja žien:

  • zlyhanie v sexe
  • natrafia na nymfomanku
  • chytia pohlavnú nemoc
  • nainfikujú ich bozky
  • sú ešte panici
  • sú za celibát
  • boja sa obťažovania
  • majú pohlavnú úchylku
  • sú hanbliví
  • majú komplex zo svojho vzhľadu
  • oklame ich partnerka
  • majú už zlú skúsenosť
  • budú vydieraní
  • nechcú deti
  • robia im škandály
  • stratia slobodu
  • majú trému zo žien
  • sú príliš pekné
  • sú príliš škaredé
  • sú príliš náročné
  • neuživia rodinu
  • majú strach o svoju kariéru
  • majú zlé zdravie
  • budú pod papučou
  • nezhodnú sa na kuchyni
  • majú vyššie vzdelanie
  • budú nezamestnaný
  • sú fajčiarky/ alkoholičky
  • upadnú do stereotypu
  • sú feministky 
gynekofobia

Prečo muži ženy potrebujú?

  • sú pudovo "dobyvatelia"
  • hľadajú matky svojich detí
  • nahrádzajú im matky
  • sú partnerkami v láske
  • spoločná domácnosť zjednodušuje ich život
  • sú partnerkami do spoločnosti
  • v chorobe ich má kto opatriť
  • podporujú ich v kariére
  • sú spoluživiteľky rodiny
  • pomáhajú prekonávať problémy
  • dobre padne ich obdiv

Zemmifóbia

Strach z potkanov.


Ide o špecifickú fóbiu. Potkan je hlodavec, ktorý žije asi v 200 členných hordách. Dožíva sa dva až štyri roky. Sú to veľmi dobrí plavci a tiež dobre šplhajú. Sú veľmi ostražití, a v prípade nebezpečenstva sú agresívni.

Patrí medzi najinteligentnejšie hlodavce v prírode. V 50. rokoch 20. storočia sa začal používať pre laboratórne pokusy.

Príčiny strachu z potkanov


Je známe, že fóbie vznikajú kombináciou vonkajších udalosti, napr. nejaký nepríjemný zážitok a internej náchylnosti ako je dedičnosť a genetika.

Príznaky zemmifóbie


Odlišujú sa podľa osoby a úrovni strachu. Symptómy zvyčajne zahŕňajú extrémnu úzkosť, strach a všetko spojené s panikou ako je zrýchlene dýchanie, nepravidelný srdcový tep, potenie, nevoľnosť, sucho v ústach, neschopnosť formulovať vety, chvenie,...

Liečba zemmifóbie.


V extrémnych prípadoch je možné užívať lieky. Tie však fóbiu neliečia iba zmierňujú jej príznaky. Skvelé výsledky má kognitívno behaviorálna tepia, neurolingvistické protramovanie, hypnóza, skupinová terapia, desenzibilizácia.

zemmifobia



ZooFóbia
Zoophobia z gréckeho zoo - zviera. Postihnutý odmieta akýkoľvek kontakt so zvieraťom. Tento strach im nedovolí navštíviť niekoho kto má doma domáce zviera. Ak zoofobiou trpí dospelý človek, základ strachu je pravdepodobne v detstve. Môže vzniknúť po nepríjemnom zážitku so zvieraťom, napríklad uštipnutíe hadom, alebo pohryzenie psom....[viac]

Klaustrofóbia

Úzkosť z malých uzavretých priestorov.

Klaustrofóbia je úzkostná porucha a opakom agorafóbie. Ľuďom s týmto druhom fóbie, už iba pomyslenie na malé priestory ako napríklad výťah prináša hrôzu. Pre týchto ľudí je veľmi ťažké cestovať autom, lietadlom, pretože ich ihneď prepadá panický strach.

Ovládne ich pocit, že sú v pasti, uväznení v miestnosti a nemôžu sa z nej dostať. Je ťažké sa z tejto fóbie dostať domácou liečbou. Je vhodné zvoliť účinnú terapiu zameranú na úzkostné poruchy. Veľmi efektívna je kongnitívno-behaviorálna terapia, založená na zmene vzorcoch myslenia - kognitívna časťa zmene správania  - behaviorálna časť.

Rovnako účinná môže byť aj interpersonálna terapia, založená na prestavbe vzťahov s ľuďmi, ktorý sú dôležitý pre vybudovanie všeobecného pocitu bezpečia. Spojencom v boji proti úzkosti je predstavivosť. Stačí si nezávisle predstaviť stiesnený priestor. Pýtať sa sám seba, čo je skutočná príčina strachu.

klaustrofobia
Ak je najväčšia obava z toho, že sa výťah zastaví a uviaznete, predstavte si, čo bude nasledovať, čo sa stane. Po dostavení sa pocitov paniky, dusenia, záchvatu sa môžete k cvičeniu vrátiť neskôr. Je dobré dopriať si dostatok času zaoberať sa vlastnými obavami.

Na prekonanie záchvatov paniky použite niektoré z relaxačných techník, meditáciu, dýchacie cvičenia. Je vhodné, ak si človek postihnutý fóbiou nosí všade zo sebou mobilný telefón, prípadne má nastavenú rýchlu voľbu na svojich priateľov, aby v prípade nebezpečenstva mal čo najskôr pocit bezpečia.

Pedikulofóbia

Strach zo vší a zavšivenia.


Základ slova Pediculus pochádza z lat. a znamená voš. Táto fóbia sa radí medzi špecifické fóbie. Voš je parazit, ktorý sa živí na tele cicavcov. Preto táto fóbia môže súvisieť aj s ParazitoFóbiou.

Voš celosvetovo rozšírený parazit a je známych cez 500 druhov. U nás sa vyskytuje asi 26 druhov. Dorastá do veľkosti asi 0,5 cm. Majú neuveriteľne rýchly vývoj dorastajú za niekoľko týždňov.

Spravidla k fóbií dochádza po negatívnej skúsenosti, ale je nutná aj akási vnútorná náchylnosť teda genetika, aby sa plne rozvinula.

Príznaky sú rôzne, rozlišujú sa hlavne podľa intenzity strachu, od triašky, potenia, dýchavičnosti, môže to byť aj krik, plač, vyhýbanie sa  možným rizikovým situáciám.

Liečba prebieha obvykle dobre. Skvelé výsledky dosahuje kogntívno beraviorálna terapia, hypnóza, skupinová terapia.

pedikulofobia



EntomoFóbia
Včely, mravce, muchy, pavúky, šváby..hmyz vyvoláva strach väčšinou u obyvateľov miest. Najbežnejšia obava je kontaminácia, prenášanie rôznych...[viac]


ParazitoFóbia
Ide o špecifickú fóbiu, súvisí s ňou tiež HelmintoFóbia strach z červov a InsektoFóbia strach z hmyzu. Je známe, že fóbie vznikajú kombináciou...[viac]


ZooFóbia
Zoophobia z gréckeho zoo - zviera. Postihnutý odmieta akýkoľvek kontakt so zvieraťom. Tento strach im nedovolí navštíviť niekoho kto má..[viac]



Ranidafóbia

Strach zo žiab.


Pôvod slova ranida je z lat, čo znamená žaba. Rahidafóbia je považovaná za špecifickú fóbiu. Súvisí s ňou tiež BatrachoFóbia strach z obojživelníkov.

Príčiny strachu zo žiab


Je všeobecne známe, že fóbie vznikajú ako kombinácia vonkajších udalostí, napríklad traumatický zážitok z vnútorných náchylnosti, teda dedičnosť a genetika.

Veľa špecifických fóbií možno vysledovať až ku konkrétnej udalosti, zvyčajtne traumatickej skúsenosti v detstve.

Príznaky ranidafóbie


Rovnako ako u iných fóbií, sa príznaky odlišujú od človeka k človeku, v závislosti na úrovni strachu. Symptómy zvyčajne zahŕňajú úzkosť, strach, paniku, dýchavičnosť, zrýchlené dýchanie, nepravidelný srdcový tep, potenie, sucho v ústach, chvenie.

Liečba ranidafóbie


Pri extrémnej silnej fóbií je možné užívať aj lieky, tie ale fóbiu neliečia iba zmierňujú príznaky. Je niekoľko ďalších možností liečby tejto fóbie, terapia, hypnoterapia, psychoterapia, neuro lingvisticko programovanie, skupinová terapia.

ranidafobia



ZooFóbia
Zoophobia z gréckeho zoo - zviera. Postihnutý odmieta akýkoľvek kontakt so zvieraťom. Tento strach im nedovolí navštíviť niekoho kto má doma domáce zviera. Ak zoofobiou trpí dospelý človek, základ strachu je pravdepodobne v detstve. Môže vzniknúť po nepríjemnom zážitku so zvieraťom, napríklad uštipnutíe hadom, alebo pohryzenie psom....[viac]


BatrachoFóbia
Obojživelníky sú napríklad, žaby, ropuchy, mloky, červone. Ľuďom trpiacich touto fóbiou je nepríjemné prezerať už aj obrázky či dokumentárne ... [viac]



Agorafóbia

Strach z veľkých otvorených priestranstiev.

Agoraphobia z gréčtiny "agora" - trhovisko, námestie, kde sa konali ľudové zhromaždenia. Túto fóbiu ako prvý popísal fyziológ Westphal v roku 1872. Tento druh fóbie ide a narastá s civilizáciou.
S rozvojom miest pribúda čoraz viac väčších priestorov.

Štatisticky prieskum ukázal, že agorafóbia patrí v súčastnosti medzi najrozšírenejšie. V priemere postihuje 2% obyvateľstva. Viac ženy (3-4% ako mužov 1-2%)

Príčiny sú rôzne a podľa toho sa táto typická priestorová fóbia môže javiť aj ako sociálna, aspoň v niektorých prípadoch.



agorafobia

Parazitofóbia

Strach z parazitov.


Ide o špecifickú fóbiu, súvisí s ňou tiež helmintofóbia strach z červov a InsektoFóbia strach z hmyzu. Je známe, že fóbie vznikajú kombináciou nepríjemného zážitku a vnútornej náchylnosti teda dedičnosti.

Mnoho fóbií je možné vysledovať na konkrétnu spúšťaciu udalosť, zvyčajne traumatickú skúsenosť v rannom veku.

Príznaky môžu zahŕňať extrémnu úzkosť, strach spojený s panikou, sucho v ústach, nevoľnosť, neschopnosť formulovať vety, krik, plač, triaška.

Prejavy sú rôzne od človeka k človeku. Ako liečba sa doporučuje behaviorálna terapia, v prípade extrémneho prejavu fóbie je možné užívať aj lieky. Tie však fóbiu nevyliečia, iba zmiernia príznaky.

parazitofobia


ZooFóbia
Zoophobia z gréckeho zoo - zviera. Postihnutý odmieta akýkoľvek kontakt so zvieraťom. Tento strach im nedovolí navštíviť niekoho kto má doma domáce zviera. Ak zoofobiou trpí dospelý človek, základ strachu je pravdepodobne v detstve. Môže vzniknúť po nepríjemnom zážitku so zvieraťom, napríklad uštipnutíe hadom, alebo pohryzenie psom....[viac]

EntomoFóbia
Včely, mravce, muchy, pavúky, šváby..hmyz vyvoláva strach väčšinou u obyvateľov miest. Najbežnejšia obava je kontaminácia, prenášanie rôznych ochorení....[viac]





Arachnofóbia

Panický strach z pavúkov. 

Vychádza z gréckeho slova "arachné" teda pavúk. Je to úzkostlivý strach, ktorý vyvoláva predstava pavúka, aj tam kde nie je a ani nemôže byť.

Strach plynie z obavy pred jedovatým uhryznutím s vážnymi následkami. Môže sa preniesť aj do fóbie z bodavého hmyzu - komár, mucha, včela, osa atď.

Arachnofóbia patrí medzi najčastejšie úzkosti. Aj terapia je však už náležite prepracovaná. Psychoterapia vychádza zo skúmania vzniku, priebehu a prejavov tejto fóbie.

Strach z pavúkov majú všetky primáty - cicave, medzi nimi aj opice. Tento pocit pramení z dvoch vlastností osemnožcov:

  1. dôsledne útočný postoj
  2. prekvapivý a rýchly pochyb

Hlavnou príčinou prečo sa fóbia z pavúkov stala tak rozšírená, je veľmi malá znalosť zvykov a schopností týchto biologicky mimoriadne zaujímavých tvorov.

Arachnológia dáva dnes už dosť informácií o skutočnom nebezpečenstve pavúkov pre človeka. Strach z nich je neadekvátne veľký a rozšírený a nezodpovedá skutočnosti.


arachnofobia

Ako sa zachováte v hotelovej izbe, keď zbadáte po stene liezť pavúka?

1. Nech si lezie, necháte ho.
2. Vezmete papuču a čapnete po ňom.
3. Oznámite na recepcií, nech s tým niečo robia.
4. Žiadate inú izbu.
5.Zbalíte sa a idete inde!

(Pre zaujímavosť, tento piaty stupeň je aj prípad slávneho režiséra Stevena Spielberga. Má panický strach z pavúkov.)

Ktorý pavúk, kedy a kde môže byť pre človeka nebezpečný?

Na svete je okolo 20 druhov pavúkov, ktorých uhryznutie je pre človeka nebezpečné. Väčšina z nich žije v tropických a subtropických oblastiach.

Jednám z nich je  Heteropoda venatoria, ktorý je veľmi obľúbený spoločník v tropických domácnostiach. Loví v noci a rád cestuje.

Veľmi nebezpečné je uhryznutie čiernej vdovy. Uhryznutie samičkou spôsobuje ľahšie ochorenie, ale napríklad dobytok po jej štipnutí môže aj uhynúť. Uštipnutie spôsobuje bolesti uzlín, búšenie srdca a úzkosť. Jej jed obsahuje asi 100 zložiek.

V Brazílií žije tiež niekoľko druhov útočných pavúkov z čeľade Ctenidae. Ich uhryznutie má fatálne následky. Spôsobí rozpad červených krviniek, pôsobí neurotoxicky a poškodzuje nervový systém človeka.



ZooFóbia
Zoophobia z gréckeho zoo - zviera. Postihnutý odmieta akýkoľvek kontakt so zvieraťom. Tento strach im nedovolí navštíviť niekoho kto má doma domáce zviera. Ak zoofobiou trpí dospelý človek, základ strachu je pravdepodobne v detstve. Môže vzniknúť po nepríjemnom zážitku so zvieraťom, napríklad uštipnutíe hadom, alebo pohryzenie psom....[viac]

Ornitofóbia

Strach z vtákov.


Základ slova pochádza z gréc. ornitho, teda vták. Je to druh špecifickej fóbie a nie je nezvyčajná. Mnohým sa pri predstave vtáka vyjaví tmavý obraz desivých dravých vtákov.

Niektorí ľudia sa boja dravých vtákov, ako sú orly, supy, iných zase desia aj domáci miláčikovia ako andulky, korely.

Obávajú sa , že budu napadnutý vtákom, desí ich trepot krídel, pohyb hlavy, textúra peria, boja sa ich ako prenášačov ochorení alebo ide o kombináciu. Vtáky tiež vedia byť pomerne hlučné zvieratá a veľké vtáky dokážu naozaj naháňať hrôzu.

Havran
A.E.Poe


Bola polnoc - čas zlý, krutý - a ja slabý, pochudnutý
študoval som staré spisy v hrubých zväzkoch zviazané.
Sadal na mňa opar driemot, odo dvier však zaznel klepot,
tichý klepot z nočných temnôt, tajuplné ťukanie.
"Nejaký hosť," snažil som sa vysvetliť to ťukanie,
"iba hosť, a nič viac nie."

December bol, viem to presne - noci chmúrne, bezútešné,
z kozubu šli tiene duchov, vznášali sa po stene,
vyčkával som rannú zoru, v knihách utápal som chorú
dušu, ktorá na Lenoru - na jej kroky stratené,
na jej vzácne, drahé kroky v rajských výškach stratené -
myslela, na iné nie.

Tajomný šum šarlátových záclon ma však obral o dych,
srdce bilo ako nikdy, úzkostne a zdesene.
"To nič nie je, iba ktosi zaklopal mi vprostred noci
na dvere," - ta vravel som si, tíšiac svoje vzrušenie.
„Niekto klope vprostred noci, načo tol'ké vzrušenie!
Nejaký hosť - iné nie."

Pozbieral som odhodlanie - čo sa má stať, nech sa stane!
"Pán či dáma, úctivo vás prosím o prepáčenie,"
prevravel som, „ale iste zdriemol som a klepali ste
až tak jemne, že len hmlisto počul som to, vzdialene."
Otvoril som - za dverami boli hviezdy vzdialené,
vôkol tma, a iné nie.

Dlho som sa do tmy díval, v sluchách burácal mi príval
prapodivných pochýb, predstáv - stál som ako v polosne.
Nepríjemné ticho bolo všade, všade naokolo.
"Lenora?" - len moje sólo ponad prázdnu polnoc znie.
"Lenora!" - to od skál echo ponad prázdnu polnoc znie.
Iba to, a iné nie.

Vrátil som sa. Čoraz prudší oheň horel v mojej duši.
Zrazu - čo to? Ako ked' dážď v hustých dávkach dopadne.
"Už viem, sluch ma sotva klame - je to na obločnom ráme.
A tak sa ta podívame - nie je to nič záhadné.
Už sa srdce utíš, iste nie je to nič záhadné.
Je to vietor, iné nie.

Otvoril som prudko oblok, a len čo som cúvol o krok,
starobylý havran vkročil do izby sťa zjavenie,
neobzrel sa vl'avo, vpravo, obišiel ma nevšímavo,
iba múdro kýval hlavou, vzlietol k buste pri stene,
k bielej Palladinej buste nad dverami pri stene,
sadol si, a iné nie.

Ubolenú predstavivosť tešila tá čierna bytosť,
správala sa vel'mi vážne, dôstojne a honosne.
Vravím: „Hoci rozčuchraný, no ste bez bázne a hany,
pochmúrny a starodávny ako v tajuplnom sne.
Prezraďte mi, veličenstvo, ako vaše meno znie!"
Havran kráka: „Veru nie."

Prekvapený počúval som operenca s ľudským hlasom,
hoci slová odpovede boli hmlisté, nepresné.
Kto však mal to potešenie pozerať sa na stvorenie,
čo na buste usadené hl'adí nadol noblesne,
z Palladinej bielej busty hl'adí nadol noblesne,
a má meno „Veru nie?"

Na belostnom alabastri chmúrne sedí, zrakom jastrí,
zdá sa, že má myšlienky len do dvoch sloviek vtelené,
neprehovorí nič iné, ani pierkom nepokynie.
Zamrmlal som: „Nepochybne zmizneš ako stratené
nádeje a blízki ľudia, všetko drahé, stratené."
On však na to: „Veru nie."

Zmätený tým, ako jeho škrekot zaťal do živého,
vravel som si: „Celkom iste nezmôže sa na iné."
Tie dve slová má z úst pána, čo ho zrejme bez prestania
stíhala vždy d'alšia rana, až kým len to jediné
vravel zvečera i zrána, len to trpké, jediné
srdcervúce: „Veru nie!"

Ubolenú predstavivosť ešte tešila tá bytosť.
Postavil som mäkké kreslo k dverám pred to stvorenie,
a vhĺbený do vankúšov pustil som sa s čoraz prudšou
búrkou, čo mi znela dušou, dumať, čo to zlovestné
vycivené hnusné zviera mieni, keď tak zlovestne
opakuje: „Veru nie."

Sedel som tam zadumaný, držiac jazyk za zubami,
do hrude mi z očí tvora prenikali plamene.
Moja hlava zľahka klesla nazad k operadlu kresla,
na hodváb, kde lampy kreslia tiene ladne stlmené,
ona však, ach, hodváb kresla, tiene ladne stlmené
neuzrie viac, veru nie.

A v tej chvíli zdalo sa mi, že vzduch vonia kadidlami
a nad perzským kobercom tón anjelského spevu znie.
Vravím si: „Boh pomôže ti, jeho anjel k tebe letí,
tíško siahne do pamäti, tvoja mysel' zabudne,
o stratenej Lenore ti nepovie viac, zabudne."
Havran kráka: "Veru nie."

„Prorok," vravím, „tvoj hlas desí! - hovor však, nech ktokoľvek si,
nech ťa za mnou zoslal diabol, či len lejak, ktorý tne,
mne, čo znášam nezlomene toto strašné osamenie
v dome, kde ma mučia tiene - prezraď teraz úprimne,
či raz nájdem pokoj duše? Prosím ťa, vrav úprimne!"
Havran kráka: „Veru nie."

"Prorok," vravím, „tvoj hlas desí! - pokračuj, nech ktokoľvek si!
Pre boha, čo obidvaja ctíme v hviezdnej výšine,
prezrad' duši, ktorú mučia smútky, či raz do náručia
v raji, v ktorom harfy zvučia, Lenoru si privinie,
či Lenoru vznosnú, vzácnu opät' k sebe privinie."
Havran kráka: „Veru nie."

Démon, ktorý dušu trýzni, buď už ticho, čuš a zmizni,
chod' ta, kde sa búria besy a kde chmúrny vietor znie!
Hovoríš len bohapustú lož, tak zmizni, nevytrús tu
ani pierko, opusť bustu, strať sa rýchlo, nečujne!
Vyber zobák z môjho srdca, strať sa rýchlo, nečujne!"
Havran kráka: „Veru nie."

Ako usadil sa vtedy, stále sedí, stále sedí
nad dverami čierny havran diabolsky a ukrutne.
V jeho vážnom, zamračenom zraku sídli temný démon,
obrys premietnutý tieňom na koberci mohutnie,
dušu privalil mi tieň, čo na koberci mohutnie,
nevzchopí sa, veru nie.
Vtáky sú rozšírené po celom svete. Je nemožné vyhnúť sa stretnutiu s nimi. Na svete je viac ako 10 tisíc druhov, a žijú na každom kontinente. Vyvinuli sa s dinosaurou a niektoré sa dožívajú toľko, čo človek. 

Preto nie je nezvyčajné, že človek trpiaci touto fóbiou začne postupne obmedzovať svoje aktivity, až nakoniec táto fóbia môže vyvolať ďalšiu - agorafóbiu a nastáva silný strach opustiť domov.

Príznaky strachu z vtákov


Búšenie srdca, nervozita, potenie, vyhýbanie sa situáciám, kde by mohli byť vtáci. Sucho v ústach, triaška, neschopnosť hovoriť, strach zo smrti, plač, zamrazenie, utekanie, skrývanie. U každého môže mať fóbia iný prejav, záleží to od intenzity strachu a osobnosti jednotlivca.

Môže tiež dochádzať k anticipačnej úzkosti, pár dni pred možným stretnutím sa s predmetom svojho strachu. Niekedy však stačí iba pohľad alebo zvuk, aby sa spustili príznaky fóbie.

Príčiny OrnitoFóbie


Ako u všetkých fóbií zo zvierat je najčastejšia príčina negatívny zážitok so zvieraťom. Veľa vtákov sú pri love alebo obrane hniezda agresívnych.

Mnoho ľudí má strach iba zo zoskupenia, kŕdľa vtákov. Stáva sa aj, že vták vletí dnu do domu cez otvorené okno, komín a je ho panika z prostredia, kde sa ocitol môže vydesiť.

K niektorým druhom vtákov sa viažu aj povesti, ktoré fóbiu umocnia. Napríklad Havran, po stáročia symbolizoval pocit bolesti, utrpenia, smrti. Tiež supy boli a sú silný symbol smrti. Čajky pri svojom zhromažďovaní, na veľa ľudí pôsobia úzkostlivo a desivo.

Liečba strachu z vtákov

Skvelé výsledky má kognitívno behaviorálna terapia, neuro lingvstické programovanie, hypnóza, skupinová terapia, desenzibilizácia. Základom je vyhľadať pomoc včas a nehanbiť sa o svojom strachu hovoriť. 

ornitofobia



ZooFóbia
Zoophobia z gréckeho zoo - zviera. Postihnutý odmieta akýkoľvek kontakt so zvieraťom. Tento strach im nedovolí navštíviť niekoho kto má doma domáce zviera. Ak zoofobiou trpí dospelý človek, základ strachu je pravdepodobne v detstve. Môže vzniknúť po nepríjemnom zážitku so zvieraťom, napríklad uštipnutíe hadom, alebo pohryzenie psom....[viac]