Strach vyhadzovať veci.
Nutkavé hromadenie je vzorec správania, ktorý je charakterizovaný nadmerným zhromažďovaním vecí a neschopnosť alebo neochota zbaviť sa ich - vyhodiť.
V extrémnych prípadoch je domácnosť založená toľkými vecami, že to znemožňuje robiť bežné domáce úkony ako varenie alebo upratovanie. Zároveň je taký priestor silným lákadlom pre malé hlodavce a iné živočíchy.
Okrem rizika vzniku požiaru, pádu, zlých hygienických podmienok, má takéto prostredie veľmi zlý vplyv na ostatných členov rodiny a priateľov.
Hromadenie vedci začali študovať len nedávno. Až od r. 2013 sa klasifikuje ako fóbia. Ešte stále nie je jasné, či ide o "nutkanie" zhromažďovať veci alebo je to izolovaná porucha príznakom iného stavu, a teda nie je jasné, či jej zaradenie medzi fóbie je správne.
Odhaduje sa, že hromadením trpí 2-5% dospelých. Prvé príznaky sa prejavujú už v dectve, ktoré sa postupne zhoršujú. Napríklad si tieto deti odkladajú rôzne predmety a chránia ich, kým pre iné dieťa bez predispozície k tejto poruche tento predmet nemal žiadny význam.
Častejšie sa vyskytuje u ľudí, ktorí majú aj iné poruchy ako sú depresie, úzkosti, hyperaktivita, paranoja, schizofrénia. Veľmi často sa preukázala aj dedičnosť.
V roku 2008 bola vykonaná štúdia so zameraním na vplyv hromadenia na prácu a sociálny kontakt. Spravidla si títo ľudia neuvedomujú, že majú problém s hromadením, preto je práca s nimi veľmi zložitá. Aby bolo možné odhaliť príčiny musí tomu predchádzať pochopenie, či priznanie si problému. Aj preto je zložité túto poruchu definovať ako fóbiu, pretože v prípade fóbie si tento strach ľudia uvedomujú a častokrát vedia aj to, že je iracionálny. U disposofóbie si nepriznávajú problém so zhromažďovaním vecí a častokrát ho definujú iba rodinní príbuzní a priatelia.
2. Domov je tak preplnený, že v mnohé časti sú neprístupné. Izby sú plné napr.:
3. Neporiadok je tak veľký, že začína spôsobovať ochorenia, vyvoláva úzkosť, zhoršuje sociálne fungovanie. Napr.
a) Trvalé problémy s likvidáciou alebo rozlúčkou s majetkom bez ohľadu na skutočnú hodnotu týchto majetkov
b) Silné nutkanie zachrániť predmety alebo úzkosť spojená s likvidáciou týchto predmetov
c) Hromadenie veľkého množstva vecí, čo spôsobuje neporiadok bez zamyslenia sa nad tým načo budú použité
d) Príznaky spôsobujú klinicky významnú úzkosť alebo poškodzujú spoločenské či pracovné vzťahy
e) Príznaky nie sú spôsobené zdravotným stavom, napr. poradenie mozgu, cievne ochorenia
f) Príznaky nie sú symptómami inej duševnej poruchy ako schizofrénia, demencia, autizmus, psychotické poruchy
Odhalenie veku, kedy nastupuje takéto správanie by mohli pomôcť pri vývoji liečby tejto poruchy.Jedinci trpiaci týmto ochorením nie sú nebezpeční iba sebe, ale aj ostatným. Odhalenie, že sa táto porucha môže vyskytovať v rozmedzí 2 -5 % značí, že ide o častejšie ochorenie ako je panická porucha či schizofrénia.
Štúdie sa zúčastnilo 751 osôb, u ktorých bolo zaznamenané hromadenie. U väčšiny sa prvé príznaky objavili vo veku 11 až 20 rokov. 70% testovaných vykazovalo známky hromadenia pred dosiahnutím 21 roku. U menej ako 4% to bolo po dosiahnutí 40 rokov.
Výsledky ukazujú, že hromadenie začína pomerne v mladom veku a výraznejšie sa začne prejavovať po 40 roku života. Pochopenie nástupu hromadenia v ranom veku, môže v budúcnosti výrazne pomôcť pri diagnostike a liečbe tohto ochorenia.
Významnou súčasťou tejto štúdie bolo tiež zistiť, aký vplyv majú rôzne životné udalosti spojitosť s nástupom príznakov hromadenia.
Podobne ako pri sebapoškodzovaní, traumatizované osoby si môžu vytvoriť "problém", aby nemuseli priamo čeliť úzkostiam a traumám,s ktorými sa stretávajú. Ich skutočné problémy sú na nich príliš ťažké, a tak si akoby vytvorili iný "umelý" problém. A radšej budú bojovať s ním, ako čeliť skutočným problémom zoči voči.
Ľudia trpiaci hromadením môžu potláčať psychickú bolesť "hromadením". Štúdia preukázala, že títo ľudia boli sexuálne zneužívaní, či už ako dospelí alebo deti. Účastníci tiež mali zhodnotiť priebeh svojho ochorenia stupnicou do 1 do 4 , kde 4 je najväčšia závažnosť symptómov hromadenia. U 548 účastníkov malo ochorenie chronický priebeh, 159 rastúcu tendenciu, 39 klesajúcu tendenciu. Prípady, kde došlo k zvýšenej tendencií korelovali so stresujúcimi životnými udalosťami.
Nutkavé hromadenie nevykazuje rovnaké neurologické mechanizmy ako iné formy obsedantno kompulzívnej poruchy a nereaguje na rovnakú liečbu, ktorá sa zameriava na serotonín.
Príznaky nutkavého hromadenia sa uvádzajú ako bežný prúd vedomia, nevníma sa ako niečo opakujúce sa a nepríjemné ako u ľudí s OCD. Štatistiky ukazujú, že iba 5% ľudí s touto poruchou vykazuje známky OCD.
Súčasné poznatky naznačujú rozlišovať medzi 3 typmi tohto ochorenia, a to je čisté hromadenie, hromadenie a hromadenie na základe obsedantno kompulzívnej poruchy.
Bibliománia sa vyznačuje zbieraním kníh, ktoré nemajú využitie pre zberateľov, ani obsahovú kvalitu. Nakupujú viacero kópií rovnakej knihy a vydania. Zbieranie kníh presahuje kapacitu priestoru a užívania.
Jeden z najslávnejších biliokleptomaniakov je Stephen Blumber [odkaz] Počas svojho života ukradol vyše 23 tisíc kníh a v médiach bol označený ako knižný bantida. Sám si nikdy neuvedomil, že robil niečo zlé.
V extrémnych prípadoch je domácnosť založená toľkými vecami, že to znemožňuje robiť bežné domáce úkony ako varenie alebo upratovanie. Zároveň je taký priestor silným lákadlom pre malé hlodavce a iné živočíchy.
Okrem rizika vzniku požiaru, pádu, zlých hygienických podmienok, má takéto prostredie veľmi zlý vplyv na ostatných členov rodiny a priateľov.
Hromadenie vedci začali študovať len nedávno. Až od r. 2013 sa klasifikuje ako fóbia. Ešte stále nie je jasné, či ide o "nutkanie" zhromažďovať veci alebo je to izolovaná porucha príznakom iného stavu, a teda nie je jasné, či jej zaradenie medzi fóbie je správne.
Odhaduje sa, že hromadením trpí 2-5% dospelých. Prvé príznaky sa prejavujú už v dectve, ktoré sa postupne zhoršujú. Napríklad si tieto deti odkladajú rôzne predmety a chránia ich, kým pre iné dieťa bez predispozície k tejto poruche tento predmet nemal žiadny význam.
Častejšie sa vyskytuje u ľudí, ktorí majú aj iné poruchy ako sú depresie, úzkosti, hyperaktivita, paranoja, schizofrénia. Veľmi často sa preukázala aj dedičnosť.
V roku 2008 bola vykonaná štúdia so zameraním na vplyv hromadenia na prácu a sociálny kontakt. Spravidla si títo ľudia neuvedomujú, že majú problém s hromadením, preto je práca s nimi veľmi zložitá. Aby bolo možné odhaliť príčiny musí tomu predchádzať pochopenie, či priznanie si problému. Aj preto je zložité túto poruchu definovať ako fóbiu, pretože v prípade fóbie si tento strach ľudia uvedomujú a častokrát vedia aj to, že je iracionálny. U disposofóbie si nepriznávajú problém so zhromažďovaním vecí a častokrát ho definujú iba rodinní príbuzní a priatelia.
Symptómy hromadenia
1. Majú tendenciu držať veľké množstvo položiek, ktoré by väčšina ľudí zahodila. Napr.- Reklamné letáky
- Staré katalógy a noviny
- Rôzne pokazené veci
- Oblečenie, ktoré by "raz" mohli nosiť
- Neplatné kupóny, vstupenky
2. Domov je tak preplnený, že v mnohé časti sú neprístupné. Izby sú plné napr.:
- postele, v ktorých nik nespí
- jedlo v rozkladajúcom sa stave
- stoly, ktoré sú nepoužiteľné
- stoličky, ktoré sú rozlámané
- vlasy, výkaly, plienky, hygienické vložky... zbierané roky
- mŕtvoly zvierat
3. Neporiadok je tak veľký, že začína spôsobovať ochorenia, vyvoláva úzkosť, zhoršuje sociálne fungovanie. Napr.
- Prestane prijímať návštevy, pretože je im neporiadok nepríjemný
- Zabarikádovanie okien, aby nik nemohol vidieť do vnútra
- Vzniká depresia a napätie, pretože neporiadok im je nepríjemný
Diagnostika hromadenia
Navrhované diagnostické kritéria pre poruchu hromadenia sú:a) Trvalé problémy s likvidáciou alebo rozlúčkou s majetkom bez ohľadu na skutočnú hodnotu týchto majetkov
b) Silné nutkanie zachrániť predmety alebo úzkosť spojená s likvidáciou týchto predmetov
c) Hromadenie veľkého množstva vecí, čo spôsobuje neporiadok bez zamyslenia sa nad tým načo budú použité
d) Príznaky spôsobujú klinicky významnú úzkosť alebo poškodzujú spoločenské či pracovné vzťahy
e) Príznaky nie sú spôsobené zdravotným stavom, napr. poradenie mozgu, cievne ochorenia
f) Príznaky nie sú symptómami inej duševnej poruchy ako schizofrénia, demencia, autizmus, psychotické poruchy
Odhalenie veku, kedy nastupuje takéto správanie by mohli pomôcť pri vývoji liečby tejto poruchy.Jedinci trpiaci týmto ochorením nie sú nebezpeční iba sebe, ale aj ostatným. Odhalenie, že sa táto porucha môže vyskytovať v rozmedzí 2 -5 % značí, že ide o častejšie ochorenie ako je panická porucha či schizofrénia.
Štúdie sa zúčastnilo 751 osôb, u ktorých bolo zaznamenané hromadenie. U väčšiny sa prvé príznaky objavili vo veku 11 až 20 rokov. 70% testovaných vykazovalo známky hromadenia pred dosiahnutím 21 roku. U menej ako 4% to bolo po dosiahnutí 40 rokov.
Výsledky ukazujú, že hromadenie začína pomerne v mladom veku a výraznejšie sa začne prejavovať po 40 roku života. Pochopenie nástupu hromadenia v ranom veku, môže v budúcnosti výrazne pomôcť pri diagnostike a liečbe tohto ochorenia.
Významnou súčasťou tejto štúdie bolo tiež zistiť, aký vplyv majú rôzne životné udalosti spojitosť s nástupom príznakov hromadenia.
Podobne ako pri sebapoškodzovaní, traumatizované osoby si môžu vytvoriť "problém", aby nemuseli priamo čeliť úzkostiam a traumám,s ktorými sa stretávajú. Ich skutočné problémy sú na nich príliš ťažké, a tak si akoby vytvorili iný "umelý" problém. A radšej budú bojovať s ním, ako čeliť skutočným problémom zoči voči.
Ľudia trpiaci hromadením môžu potláčať psychickú bolesť "hromadením". Štúdia preukázala, že títo ľudia boli sexuálne zneužívaní, či už ako dospelí alebo deti. Účastníci tiež mali zhodnotiť priebeh svojho ochorenia stupnicou do 1 do 4 , kde 4 je najväčšia závažnosť symptómov hromadenia. U 548 účastníkov malo ochorenie chronický priebeh, 159 rastúcu tendenciu, 39 klesajúcu tendenciu. Prípady, kde došlo k zvýšenej tendencií korelovali so stresujúcimi životnými udalosťami.
Neuropsychológia
Využitím pozitrónovej emisnej tomografie PET, ktorou sa detekuje účinnosť dlhodobej liečby sa ukázalo, že metabolizmus glukózy u ľudí trpiacich hromadením je dolišný ako u ľudí trpiacich fóbiami. Pozoruhodná bola znížená aktivita v tej časti mozgu ktorá je zodpovedná za pozornosť a rozhodovanie. Štúdiou sa tiež zistilo, že poškodenie frontálnych lalokov mozgu môže viesť k zlému úsudku a emočným poruchám, čo tiež môže byť príčinou tohto ochorenia.Možné príčiny disposofóbie
Mnoho rokov sa považovalo hromadenie za symptóm obsedantno kompulzívnej prochy a obsedantno kompulzivnej poruchy osobnosti. Aktuálne sa hovorí o tom, že malo by sa brať do úvahy to, že :
1. Hromadenie je poháňané strachom
2. Prebieha akoby proti vlastnej vôli, je nežiadúce a stresujúce
3. Osoba nevykazuje zvlášť záujem o nazbierané veci
4. Nadmerné nadobúdanie je prítomné iba v prípade, že ide o posadnutosť určitou položkou
Príznaky nutkavého hromadenia sa uvádzajú ako bežný prúd vedomia, nevníma sa ako niečo opakujúce sa a nepríjemné ako u ľudí s OCD. Štatistiky ukazujú, že iba 5% ľudí s touto poruchou vykazuje známky OCD.
Súčasné poznatky naznačujú rozlišovať medzi 3 typmi tohto ochorenia, a to je čisté hromadenie, hromadenie a hromadenie na základe obsedantno kompulzívnej poruchy.
Hromadenie kníh
Bibliománia je porucha zahŕňajúca hromadenie kníh, až do tej miery, že to postihnutému narúša sociálne vzťahy či zdravie. Je to jedna z niekoľkých psychických porúch spojená s knihami (bibliofagia, biliokleptomania) .Bibliománia sa vyznačuje zbieraním kníh, ktoré nemajú využitie pre zberateľov, ani obsahovú kvalitu. Nakupujú viacero kópií rovnakej knihy a vydania. Zbieranie kníh presahuje kapacitu priestoru a užívania.
Jeden z najslávnejších biliokleptomaniakov je Stephen Blumber [odkaz] Počas svojho života ukradol vyše 23 tisíc kníh a v médiach bol označený ako knižný bantida. Sám si nikdy neuvedomil, že robil niečo zlé.
Hromadenie zvierat
O hromadení zvierat sa dá hovoriť vtedy, ak je počet domácich miláčikov vyšší než je obvyklé. Obytné priestory a starostlivosť o tieto zvieratá je nedostatočná, pričom to títo ľudia popierajú. Zhromažďovanie zvierat možno viac charakterizovať ako symptóm ochorenia, než zámerné týranie zvierat.
Ľudia trpiaci zhromažďovaním zvierat k nim majú spravidla veľmi silný vzťah, lúčia sa s nimi iba veľmi ťažko. Nie sú schopní pochopiť, že im tým ubližujú, keďže im nevedia poskytnúť dostatočne vhodné podmienky pre život. Podľa nich sa o zvieratá starajú dobre a s láskou.
Táto porucha môže byť primárne spôsobená zlými vzťahmi medzi rodičmi a deťmi v dectve. Ako výsledok a potreba láskyplného vzťahu sa upnú na zvieratá. Hromadenie zvierat však byť môže aj príznakom závislosti, či demencie.
Liečba disposofóbie
Nielen, že sú tu významné zdravotné riziká spojené s nutkavým hromadením, ale vedci sa tiež snažia určiť, aké je vzájomné pôsobenie medzi pracovným a sociálnym fungovaním v každodennom živote jedinca, ktorý týmto ochorením trpí.
V prieskume 42% ľudí s touto poruchou označilo, že ich vzťahy sú problematické, ale ak na tento dotazník odpovedali blízki rodinní príbuzní a rodina, 63% z nich označilo fungovanie s týmto človekom za zložité.
Prieskum tiež naznačil, že títo jedinci majú problém s vlastnými emóciami a emóciami iných. Zatvárajú sa do sveta okolo seba. Mnohí dosiahli iba dolné hranice v teste emočnej inteligencie, čo im tiež môže znemožňovať zbaviť sa nadbytočných vecí.
Výskum ešte stále prebieha, no zistilo sa, že u tretiny pacientov zaberá liečba kombinovaná s terapiou.
V spojitosti s obsedantno kompulzívnou poruchou dobré výsledky dosahuje liečba antiderpesívami. Od tricyklických antidepresív, cez lieky obsahujúce klomipramín alebo aj lieky skupiny SSRI ako s účinnými zložkami ako
V prieskume 42% ľudí s touto poruchou označilo, že ich vzťahy sú problematické, ale ak na tento dotazník odpovedali blízki rodinní príbuzní a rodina, 63% z nich označilo fungovanie s týmto človekom za zložité.
Prieskum tiež naznačil, že títo jedinci majú problém s vlastnými emóciami a emóciami iných. Zatvárajú sa do sveta okolo seba. Mnohí dosiahli iba dolné hranice v teste emočnej inteligencie, čo im tiež môže znemožňovať zbaviť sa nadbytočných vecí.
Výskum ešte stále prebieha, no zistilo sa, že u tretiny pacientov zaberá liečba kombinovaná s terapiou.
Lieky
V spojitosti s obsedantno kompulzívnou poruchou dobré výsledky dosahuje liečba antiderpesívami. Od tricyklických antidepresív, cez lieky obsahujúce klomipramín alebo aj lieky skupiny SSRI ako s účinnými zložkami ako
- paroxetín
- fluoxetín
- fluvoxamín
- sertralin
- citalopram
Terapia
Najlepšie výsledky dosiahla kognitívno behaviorálna terapia, kde je bežná terapeutická intervencia. Vrámci terapie, terapeut môže pomôcť :
- zistiť prečo vzniká nutkanie hromadiť majetok
- naučiť sa organizovať majetok, aby sa dokázal rozhodnúť čo vyhodiť
- rozvíjať rozhodovacie zručnosti
- môže absolvovať aj návštevy doma u pacienta a pomôcť s organizovaním veci
- naučiť relaxačným technikám
- zorganizuje rodinu terapiu
- vie doporučiť hospitalizáciu v prípade vážneho stavu
- pomáha udržiavať zdravý životný štýl
Liečba tiež zahŕňa expozíciu a prevenciu reakcie na situácie, ktoré spôsobujú úzkosť, kognitívne reštrukturalizácia a presvedčenia týkajúce sa hromadenia. Okrem toho výskum tiež ukázal, že niektoré techniky kognitívno behaviorálnej terapie boli účinnejšie než iné postupy.
KBT špecificke rieši motiváciu chorého, organizáciu, získavanie nových vecí a odstránenie existujúceho neporiadku z domu. Zvyčajne sa pracuje v domácom prostredí, dosahujú sa tak lepšie výsledky.
KBT špecificke rieši motiváciu chorého, organizáciu, získavanie nových vecí a odstránenie existujúceho neporiadku z domu. Zvyčajne sa pracuje v domácom prostredí, dosahujú sa tak lepšie výsledky.
Ďalšie terapeutické prístupy, ktoré boli uznané ako užitočné:
1. motivačné rozhovory v závislosti na terapii
2. zníženie škodlivých dôsledkov hromadenia
3. skupinová terapia, zníženie sociálnej izolácie
Psychológovia často vyjadrujú frustráciu nad tým, že títo pacienti zle reagujú na liečbu. Ide skutočne o veľmi neposlušných pacientov s veľmi nízkou motiváciou. Takže je ťažké dosiahnuť významné výsledky.
Psychológovia často vyjadrujú frustráciu nad tým, že títo pacienti zle reagujú na liečbu. Ide skutočne o veľmi neposlušných pacientov s veľmi nízkou motiváciou. Takže je ťažké dosiahnuť významné výsledky.
