Strach z červov.
Tento strach sa obyčajne objavuje v dectve. Avšak aj mnohí dospelí majú strach z červov. Mnohých desí predstava, že je ich tele pokryté červami a parazitujú na ich koži. Žijú v útrobách ich tela.
Strach z červov sa považuje za helmintofóbiu alebo aj vermifóbiu - strach z dážďoviek, ak tento strach prerastie do obavy, že červy napadajú telo stáva sa z toho scolecifóbia. Táto fóbia má tiež súvis s parazitofóbiou a insektofóbiou.
Obe fóbie helmintofóbia a scolecifóbia spolu úzko súvisa a je pomerne bežné, že strach z červov sa rozrastie na strach z napadnutia červami.
U niekoho môže byť fóbia tak silná, že nedokáže o tom ani premýšľať. Dr Deborah Miller opisuje príbeh svojej pacientky ktorá vyrastala v Mexiku.
V mieste kde vyrastala bolo pomerne bežné, že deti mali červy. Keď mala asi 6 rokov videla ako sa v jej stolici hemžia a krútia červíky. Veľmi ju to vydesilo a kričala na mamu. Tá však to nepovažovala za nič neobvyklé a tak dieťa ani neupokojila, neobjala, nevysvetlila čo sa deje.
Uvarila jej čaj a podomácky ju vyliečila. Avšak tento zážitok bol tak nepríjemný a desivý, že dodnes má problém sedieť. Stále ma pocit, že sa v nej krútia červy a nedokáže o tom ani rozprávať.
U týchto ľudí môže fóbiu spustiť aj teplo alebo dážď. Keďže mnohé červy vyliezajú na povrch, či hľadajú úkryt. Môžu trpieť silnými záchvatmi paniky a žiť v obmedzujúcich opatreniach, aby eliminovalo kontakt s červami, parazitmi, či hmyzom.
Príznaky vermifóbie
- pocit paniky
- úzkosť
- pocti hrôzy
- pocit strachu
- rýchly tep
- dýchavičnosť
- nevoľnosť
- sucho v ústach
- chvenie
- úzkosť
- extrémne vyhýbanie sa a opatrenia
Vynikajúce výsledky pri liečbe helmintofóbie dosahuje kognitívno behaviorálna terapia.
