Strach z verejných situácií a pohľadov.
Na rozdiel od špecifickej fóbie je sociálna fóbia charakterizovaná strachom z verejných situácií a pohľadov. Vyskytuje sa prevažne v pubertálnom období. Riziko vzniku sociálnej fóbie sa zvyšuje vekom. Je rizikovým faktorom pre vznik depresie. Asi 20% dospievajúcich trpiacich sociálnou fóbiou trpí depresiami.
Ako sa sociálna fóbia diagnostikuje?
- Výrazný a pretrvávajúci strach z jedného alebo viacerých sociálnych situácií, v ktorých je osoba vystavená iným - neznámym osobám. Jednotlivec sa obáva, že on alebo osoba sa bude správať spôsobom ktorý ho zneuctí alebo strápni. Začínajú sa objavovať príznaky úzkosti. Úzkosť sa neskôr môže viazať na prejavy paniky.
- Jedinec chápe, že jeho strach ja neprimeraný a bezdôvodný.
- Vyhýba sa sociálnym kontaktom, aby sa vyhol pocitom úzkosti a strachu.
- Vyhýbanie sa úzkosti alebo jej predpokladanie v obávaných sociálnych situáciach významne zasahuje do každodenného života.
- U osôb mladších ako 18 rokov tieto pocity trvajú viac ako 6 mesiacov.
Príznaky sociálnej fóbie
- Ľudia trpiaci sociálnou fóbiou sa obávajú a majú nepríjemný pocit v týchto situáciách:
- V situáciách, ktoré zahŕňajú interakcie s druhými ľuďmi (prejav na verejnosti, spoznávanie nových ľudí…)
- Ťažkosti hovoriť na verejnosti
- Byť sledovaný pri nejakej činnosti
- Obava z trápneho alebo hanebného správania
- Telefonovanie
- Písanie a hovorenie na verejnosti
- Byť doberaní či kritizovaní
- Požiadať o niečo
Prejavy
- Ťažkosti pri pohľade z očí do očí
- Negatívne myslenie
- Návaly horúčavy
- Sucho v hrdle a ústach
- Červenanie sa
- Zvýšenie srdcového tepu
- Zvýšené potenie
- Tras či tiky svalov.
- Ťažkosti s dýchaním
- Pocity na zvracanie
- Naliehavá potreba močiť
- a ďalšie
Q :
Mám sociálnu úzkostnú poruchu. Myslím, že aj to môže byť príčinou mojich depresií. Nebol som oficiálne diagnostikovaný. Ale je to úplne zjavné. Mám 15 takže nemôžem hovoriť s nikým, ale mám jedného priateľa, ktorý mi vie zdvihnúť náladu.ale nikdy neviem o čom s ním mám hovoriť. Nenávidím robiť veci na verejnosti a neznášam ak ma niekto náhodne osloví. Nechcem. Najhoršie na tom je, že sa obávam, ak by som to rodičom povedal , tak by chceli aby som navštivil psychiatra, alebo tak niečo. Nikdy som to nemohol urobiť. Nikto nevie, že má sociálnu fóbiu. Ako to môžem prekonať bez cudzej pomoci? Môj priateľ ma neberie vážne a ani doma nemôžem nič povedať. Pozeral som na internete a všade je to liečba liekmi, ale to nechem. [zdroj:answers.yahoo.com ]
