Strach z plazov.
Je to pomerne častá fóbia. Závažnosť fóbie sa môže radikálne líšiť, takže je ťažké spoznať, či ide o bežný strach alebo klinickú fóbiu.
Hypertofóbia, tak ako ArachnoFóbia sa predpokladá za evolučnú fóbiu. Naši predkovia mali tendenciu báť sa týchto zvierat, pretože môžu spôsobiť ujmu na zdraví, existuje totiž veľa jedovatých plazov.
Niektoré zdroje uvádzajú, že herptofóbia je aj strach z chobotníc, ale táto fóbia sa vzťahuje iba na strach z hadov a jašteríc.
Niektorí sa obávajú a trpia iba vtedy, ak sa dotýkajú veľkého hada, zatiaľ čo iní sa nemôžu pozrieť ani na fotografiu neškodného gekóna. Ľuďom, ktorým sú nepríjemné hady, často odpudzujú aj obojživelníky.
Preto môže trpieť oboma fóbiami. Niektorí títo ľudia, ale dokážu nakupovať v obchodoch pre maznáčikov. Iní zase striktne odmietajú už aj výlety do prírody, aby sa vyhli možnosti prísť do kontaktu s hadom.
U týchto ľudí sa dajú pozorovať príznaky ako plač, krik, triaška, ak narazia na objekt svojho strachu. Mnohí nemusia vedieť, že touto fóbiou trpia, až do chvíle než prídu do kontaktu s plazom.
Táto fóbia nezvykne obmedzovať život človeka, preto ani jej liečba nie je nevyhnutná. Je však riziko, že jedna fóbia napomôže rozvinutiu ďalšej fóbie, ktorá už môže byť pre bežné fungovanie obmedzujúca.
Ak sa ale ukáže ako potrebná, je niekoľko metód a spôsobov, ktoré dokážu zmierniť príznaky, či pomôcť vyliečeniu.
V minulosti sa často praktizovala hypnoterapia, dnes sa viac preferuje kognitívno behaviorálna terapia, pretože má lepšie výsledky v liečbe fóbií. Ak je to nevyhnuté je možné užívať aj lieky.
Tie však fóbiou nevyliečia iba zmiernia príznaky.
Zoophobia z gréckeho zoo - zviera. Postihnutý odmieta akýkoľvek kontakt so zvieraťom. Tento strach im nedovolí navštíviť niekoho kto má doma domáce zviera. Ak zoofobiou trpí dospelý človek, základ strachu je pravdepodobne v detstve. Môže vzniknúť po nepríjemnom zážitku so zvieraťom, napríklad uštipnutíe hadom, alebo pohryzenie psom....[viac]
