Strach zo zvracania.
Jedinec trpí fóbiou buď z toho, že bude zvracať on sám alebo uvidí niekoho zvracať. Častejšie je to obava z toho, že sa to prihodí jemu.
Touto fóbiou najčastejšie trpia dospievajúce ženy. Mnohí odborníci ju neklasifikujú ako fóbiu. V zahraničí, ak viete dobre anglicky je združenie emetofóbikou - emetophobia.org , kde je 14 tisíc aktívnych prispievateľov, s ktorými sa môžete o svoje trápenie podeliť.
Ďalší internetový portál vo veľkej Británií -gut-reaction.freeserve.co.uk autori stránky uvádzajú, že ich mesačná návštevnosť dosahuje aj 100 tis. ľudí.
Odbornejšie články pre profesionálov nájdete
emetonline ; ccs.sagepub.com
Samozrejme, pretože otrava z jedla môže spôsobiť nevoľnosť, kŕče, hnačku a zvracanie. Bohužiaľ tieto príznaky môže spôsobovať aj samotná fóbia, preto je liečba zložitý proces.
Nie je vylúčené, že sa k tomu pridá strach z liekov, pretože medzi nežiaduce účinky môže patriť aj pocit na zvracanie, či zvracanie.
Vedľajší efekt tiež býva strach zo zvierat a strach z detí. Deti sú náchylné na vírusy a teda zvracajú často a zvieratá sú nositeľmi vírusových ochorení. Tiež sa k tomu môže pridružiť aj strach z tehotenstva pre ranné nevoľnosti s tým spojené.
Strach z anestézie, kde vedľajším účinkom je zvracanie, ten zase môže spôsobiť strach z nemocníc. Strach z cestovania, strach z konzumácie alkoholu, strach zo zábavných parkov, strach z televízie a filmou, strach z práce resp. počtu pracovných miest.Tiež sa stretávajú zo strachom z chorých či ranených osôb, strach z verejných záchodov, že tam môžu uvidieť zvratky. Strach z kašlania, či dusenia iných, .
Emetofóbici majú často problém udržať si zamestnanie, vzhľadom k počtu dní na PN. Väčšina z nich nezvracia vôbec alebo za výnimočných okolností. Je bežné, že sú obkolesený pocitmi ako hnev, frustrácia, zúfalstvo, nepochopenie - najmä ak ide o pocit desu a hrôzy.
Ak takýto jedinec stretne niekoho, kto mu porozpráva ako mu bolo zle a zvracal, nastupuje u neho okamžitá panika a dokáže reagovať bezprostredne čo už vrcholí s disociatívnymi poruchami a úplne iracionálnym správaním ako plač, krik, sebapoškodzovanie, napadnutie niekoho.
Veľmi rýchlo dokážu sami seba presvedčiť o tom, že im je nevoľno a budú zvracať. Preto napríklad odmietnu vystúpiť z auta, vyjsť z domu, bez ohľadu nato, že napríklad ich blízkym by hrozilo nejaké nebezpečenstvo.
Pomerne často odmietaju jesť alebo byť v domnienke, že ak je žalúdok prázdny nemôžu zvracať. Čo vyvoláva ďalšie zažívacie problémy ako pocity nevoľnosti a pocit k zvracaniu, zvýšena teplota, bolesti hlavy,...
Emonofóbikom je často neprávne diagnostikovaná mentálna anorexia. Títo ľudia nemusia mať vôbec poruchy príjmu potravy. Tiež majú ocd a niekedy je nesprávne diagnostikovaná os poruchy a liečia sa tieto príznaky namiesto fóbie.
Prebieha ako štandardná kongnitívno - behaviorálna terapia. Zahŕňa vystavenie sa "slnku". Pri tejto neobvyklej poruche býva problém vybudovať si hierarchiu vzťahu psychológ - klient, aby sa emetofóbik cítil dobre a v bezpečí.
Ak zájde terapeut príliš ďaleko a terapia bude naberať veľké skoky, je dosť možné, že klient sa zľakne a vypne. Je bežné, že sa títo ľudia okrem svojej fóbie obávajú aj toho, že by museli brať lieky alebo sa boja o svojom strachu hovoriť.
Jemný a starostlivý prístup je nevyhnutý. Rovnako je nutné trénovať relaxačné techniky a dokázať ich uplatniť pri záchvate paniky.
Niekedy je vhodné ak terapeut použije aj mierny nátlak. Doba liečenia môže byť rôzna niekomu stačí 8-10 sedení, iný môže potrebovať aj 10 rokov.
Touto fóbiou najčastejšie trpia dospievajúce ženy. Mnohí odborníci ju neklasifikujú ako fóbiu. V zahraničí, ak viete dobre anglicky je združenie emetofóbikou - emetophobia.org , kde je 14 tisíc aktívnych prispievateľov, s ktorými sa môžete o svoje trápenie podeliť.
Ďalší internetový portál vo veľkej Británií -gut-reaction.freeserve.co.uk autori stránky uvádzajú, že ich mesačná návštevnosť dosahuje aj 100 tis. ľudí.
Odbornejšie články pre profesionálov nájdete
emetonline ; ccs.sagepub.com
Príznaky
Od mierneho nepokoja až po záchvaty paniky ako zrýchlený tep, nával adrenalínu, ťažkosti s dýchaním, pocit dusenia, závraty, strach zo smrti, pocit znecitlivelosti, potenie, triaška. Je bežné od emetofóbia počuť vyjadrenie : "Radšej by som zomrel, ako zvracať."
Vo vážnych prípadoch ma emetofóbia príznaky obsedantno kopmulzívnch porúch alebo agorafóbie, či iných fóbií. Napríklad si často umývajú ruky zo strachu z baktérií, pre ktoré by mohli zvracať alebo odmietajú opustiť dom pre obavy z toho, že sa vonku nakazia niečim čo im vyvolá zvracanie.
Mnohí majú príznaky OCD hlavne pre rôzne rituály, aby upokojili sami seba pred zvracaním. Napríklad ide o sústavne meranie telesnej teploty, povery v číslach a dátumoch - najmä dátum, kedy naposledy zvracali.
Dodržiavajú nadmernú čistotu a mnohí odmietajú jesť mimo domova alebo jesť potraviny, ktoré si sami nepripravili. Snažia sa predísť tomu, aby došlo k otrave z jedla.
Samozrejme, pretože otrava z jedla môže spôsobiť nevoľnosť, kŕče, hnačku a zvracanie. Bohužiaľ tieto príznaky môže spôsobovať aj samotná fóbia, preto je liečba zložitý proces.
Nie je vylúčené, že sa k tomu pridá strach z liekov, pretože medzi nežiaduce účinky môže patriť aj pocit na zvracanie, či zvracanie.
Vedľajší efekt tiež býva strach zo zvierat a strach z detí. Deti sú náchylné na vírusy a teda zvracajú často a zvieratá sú nositeľmi vírusových ochorení. Tiež sa k tomu môže pridružiť aj strach z tehotenstva pre ranné nevoľnosti s tým spojené.
Strach z anestézie, kde vedľajším účinkom je zvracanie, ten zase môže spôsobiť strach z nemocníc. Strach z cestovania, strach z konzumácie alkoholu, strach zo zábavných parkov, strach z televízie a filmou, strach z práce resp. počtu pracovných miest.Tiež sa stretávajú zo strachom z chorých či ranených osôb, strach z verejných záchodov, že tam môžu uvidieť zvratky. Strach z kašlania, či dusenia iných, .
Emetofóbici majú často problém udržať si zamestnanie, vzhľadom k počtu dní na PN. Väčšina z nich nezvracia vôbec alebo za výnimočných okolností. Je bežné, že sú obkolesený pocitmi ako hnev, frustrácia, zúfalstvo, nepochopenie - najmä ak ide o pocit desu a hrôzy.
Ak takýto jedinec stretne niekoho, kto mu porozpráva ako mu bolo zle a zvracal, nastupuje u neho okamžitá panika a dokáže reagovať bezprostredne čo už vrcholí s disociatívnymi poruchami a úplne iracionálnym správaním ako plač, krik, sebapoškodzovanie, napadnutie niekoho.
Veľmi rýchlo dokážu sami seba presvedčiť o tom, že im je nevoľno a budú zvracať. Preto napríklad odmietnu vystúpiť z auta, vyjsť z domu, bez ohľadu nato, že napríklad ich blízkym by hrozilo nejaké nebezpečenstvo.
Pomerne často odmietaju jesť alebo byť v domnienke, že ak je žalúdok prázdny nemôžu zvracať. Čo vyvoláva ďalšie zažívacie problémy ako pocity nevoľnosti a pocit k zvracaniu, zvýšena teplota, bolesti hlavy,...
Príčiny
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že aj žiadna vec spôsobí čokoľvek. Niektorí prešli traumatickým zážitkom, zvracaním, väčšinou v detstve.
Mnohí terapeuti predpokladajú, že sú obeťami zneužívania v detstve. Ide buď o fyzické alebo sexuálne zneužívanie.
Časté príbehy sú: Moja matka bola v nemocnici, keď som bol ešte dieťa. Bola tam niekoľko mesiacov a často zvracala. Môj otec zomieral na rakovinu a následkom liečby často a intenzívne zvracal.
Napriek tomu sa, ale väčšina terapeutov najprv snaží vylúčiť sexuálne zneužívanie. Tiež je potrebné zdôrazniť, že životy trpiacich sú rôznorodé. Rodinné zázemie, traumy, úzkosti z odlúčenia sú spoločné prvky nemusia však spôsobovať vždy rovnakú poruchu.
Ťažkou úlohou terapeuta je vytvoriť pocit bezpečia a istoty. Pre týchto ľudí je ťažké o tom rozprávať, tak ako pre iných o smrti či znásilnení. Používa sa kombinácia kognitívno - behaviorálnej terapie s budovaním dôveryhodného vzťahu.
Aj terapeut si musí byť istý sám sebou, že mu táto téma nerobí problém. Je nutné rátať s tým, že terapia bude zahrňať fotografie zvratkov, zvuky zvracania, videa,...
Mnohí terapeuti predpokladajú, že sú obeťami zneužívania v detstve. Ide buď o fyzické alebo sexuálne zneužívanie.
Časté príbehy sú: Moja matka bola v nemocnici, keď som bol ešte dieťa. Bola tam niekoľko mesiacov a často zvracala. Môj otec zomieral na rakovinu a následkom liečby často a intenzívne zvracal.
Napriek tomu sa, ale väčšina terapeutov najprv snaží vylúčiť sexuálne zneužívanie. Tiež je potrebné zdôrazniť, že životy trpiacich sú rôznorodé. Rodinné zázemie, traumy, úzkosti z odlúčenia sú spoločné prvky nemusia však spôsobovať vždy rovnakú poruchu.
Ťažkou úlohou terapeuta je vytvoriť pocit bezpečia a istoty. Pre týchto ľudí je ťažké o tom rozprávať, tak ako pre iných o smrti či znásilnení. Používa sa kombinácia kognitívno - behaviorálnej terapie s budovaním dôveryhodného vzťahu.
Aj terapeut si musí byť istý sám sebou, že mu táto téma nerobí problém. Je nutné rátať s tým, že terapia bude zahrňať fotografie zvratkov, zvuky zvracania, videa,...
Emonofóbikom je často neprávne diagnostikovaná mentálna anorexia. Títo ľudia nemusia mať vôbec poruchy príjmu potravy. Tiež majú ocd a niekedy je nesprávne diagnostikovaná os poruchy a liečia sa tieto príznaky namiesto fóbie.
Liečba
Prebieha ako štandardná kongnitívno - behaviorálna terapia. Zahŕňa vystavenie sa "slnku". Pri tejto neobvyklej poruche býva problém vybudovať si hierarchiu vzťahu psychológ - klient, aby sa emetofóbik cítil dobre a v bezpečí.
Ak zájde terapeut príliš ďaleko a terapia bude naberať veľké skoky, je dosť možné, že klient sa zľakne a vypne. Je bežné, že sa títo ľudia okrem svojej fóbie obávajú aj toho, že by museli brať lieky alebo sa boja o svojom strachu hovoriť.
Jemný a starostlivý prístup je nevyhnutý. Rovnako je nutné trénovať relaxačné techniky a dokázať ich uplatniť pri záchvate paniky.
Niekedy je vhodné ak terapeut použije aj mierny nátlak. Doba liečenia môže byť rôzna niekomu stačí 8-10 sedení, iný môže potrebovať aj 10 rokov.
